Alexandrovovci zožali úspech u Slovenského publika
Beznádejne vypredané... Neskutočný a nekončiaci aplaus... Sála zaliata emóciami... Tieto slová dokážu vystihnúť predstavenie, ktoré mohli diváci zažiť 1. mája v športovej hale na pasienkoch v Bratislave.
Prvý máj 2007 bol spestrený mimoriadnou
udalosťou. Ako inak nazvať vystúpenie svetoznámeho vojenského súboru, ktorý
desaťročia fascinuje vypredané sály po celom svete? Alexandrovovci. Po viac ako
20 rokoch vystúpili na Slovensku. Pred mesiacmi sa objavila v médiách
informácia, že Alexandrovovci vystúpia 30. apríla v Košiciach v Steel aréne,
v Banskej Bystrici a deň na to, 1. mája v Bratislavskej Športovej hale na
pasienkoch. Od toho okamihu sa rozbehol boj o vstupenky, ktoré v priebehu pár
dní zmizli z predaja - boli beznádejne vypredané. Cena lístkov pri tom nebola
nízka, boli rozdelené na viaceré cenové kategórie, najdrahšie stáli niekoľko
tisíc korún, tie bežné sme si mohli poriadiť za cenu 690 korún.
Obrovský záujem vznikol nielen preto, že sme nemali možnosť dve desiatky rokov vystúpenie Alexandrovovcov na Slovensku vidieť, pravým dôvodom je hlad po Ruskej kultúre. Po kontrarevolučnom zvrate v roku 1989, kedy sa spustila obrovská antiruská hystéria, vymizli aj posledné čriepky kultúry našich slovanských bratov. Amerikanizácia našej kultúry je úspešná. Mladšie generácie sa premenili pod vplyvom masmédií na obraz, ktorý už po druhej svetovej vojne načrtol Alan Dulles, vo svojich plánoch na svetovládu. Neubránili sa ani sochy, či pamätné tabule pripomínajúce, že Červená armáda oslobodila našu vlasť, dejepis prešiel korektúrou, ktorá zanechala viac informácií o „komunistickom útlaku“ ako o historickom víťazstve nad fašizmom. Ruský národ sa stal stredobodom posmechu. To má byť naša vďaka za prinesenú slobodu. No nie je tomu vždy a všade, ako sa ukázalo na grandióznych vystúpeniach zboru.
Obraz o tom aká fascinujúca Ruská kultúra je nám prinieslo aj obsadenie publika, takmer 4 000 ľudí ho kompletne zaplnilo. Po vystúpení v Košiciach sa organizátori rozhodli o nevídané. Napriek plánovaným trom vystúpeniam sa nakoniec uskutočnili štyri. Pred vypredané Bratislavské vystúpenie bolo vsunuté ešte jedno, ktoré malo uspokojiť hlad po vstupenkách. Doplnkový koncert bol rovnako vypredaný a ľudia postávali dokonca na schodisku. To všetko boli ochotní ľudia podstúpiť, aby zažili predstavenie plné emócií, nostalgie a vzrušenia z nám tak blízkej kultúry.
Posledné vystúpenie začalo o 20 hodine
a už viac ako hodinu vopred bol priestor pred halou preplnený ľuďmi. Prvé, čo ma
zarazilo, bolo vekové osadenstvo. Očakával som staršie, ak nie najstaršie
generácie. Mýlil som sa, Alexandrovovci prilákali všetky generácie bez výnimky.
Sála sa plnila takmer hodinu a organizátori mali plné ruky práce usmerniť
nedočkavú masu ľudí.
Vystúpenie začalo obrovským aplausom, ktorý prerušili tóny známej piesne „Vstavaj strana rodnaja“. Hľadisko sa nebránilo spontánnym prejavom, mnohé známejšie skladby spievalo spolu so zborom, nikto neskrýval svoje emócie a najviac ich vystihuje aj niekoľko minútový potlesk za piesňami. Na vystúpení zazneli mnohé ďalšie piesne, ktoré sprevádzalo premietanie historických záberov z druhej svetovej vojny na veľkoplošnej obrazovke. Vystúpenie bolo spestrené úchvatnými tanečnými vystúpeniami. Ako býva zvykom, aj Slováci mali tú česť vychutnať si tzv. Alexandrovovskú tradíciu, kedy zbor pozval na pódium hudobníkov z Terchovej a spolu s nimi odspievali pieseň „Na Kráľovej holi“. Bol to vrchol predstavenia, ktorý musel byť na nátlak neutíchajúceho potlesku z hľadiska zopakovaný. Po druhý krát však už nezostal v tichu nikto a spievala celá sála. Poslednou zaspievanou piesňou sa stala „Kalinka“ a zbor sa rozlúčil s publikom. Slováci pripravili pre svetoznámych hudobníkov Ruskej armády neopakovateľnú atmosféru za ktorú sa nemusíme hanbiť. Emócie nevyjadrovali len nadšenie z umeleckého dojmu, ale aj túžby po tom, čo nám ako Slovanom bolo blízke a na roky ukradnuté.
Ako vždy, aj tento zážitok pre mňa má dve podoby. To, že vystúpenia boli rýchlo
vypredané nebol jediný dôvod, prečo sa všetkým ktorí mali záujem nedostalo
uspokojenia v podobe krásneho hudobného zážitku. Príbeh môjho priateľa a častého
dopisovateľa Avantgardy už tak pekný nie je. Aj najnižšia cena lístku na
vystúpenie bola 690 korún. Pre študenta strednej školy je to nemalá čiastka. Ak
si k tomu prirátame cenu cestovného z najsevernejšej časti Slovenska, Oravy,
zistíme, že vystúpenie by ho vyšlo na sumu približne 1 500 korún, čo si už zo
skromného rodinného rozpočtu jeho otec ani on sám dovoliť nemohol. A čo je ešte
zvláštnejšie, keď sa jeho otec dozvedel, že túži po vystúpení Alexandrovcov,
zostal v úžase, do akých výšok sa ceny vystúpení od jeho čias dostali. Pred tými
20 rokmi, keď zbor v Československu vystupoval, bol práve študentom strednej
vojenskej školy. Tam bolo zvykom študentov ktorí najviac vyrušovali posielať na
divadlo či koncerty vrátane Alexandrovcov. Mnohí vtedajší študenti za takýto
"trest" dnes ďakujú. Aj toto je jeden z príbehov, ktoré robia z Alexandrovovcov
fenomén, ktorý fascinuje ľudí po celom svete.
Kto sú Alexandrovovci? Apropo ... pre mladšie generácie.
Legendárny zbor červenej armády. Má viac
ako 120 členov a jeho história sa začala už v roku 1928. Pomenovanie vychádza z
ich histórie, presnejšie povedané z mena zakladateľa zboru. Založil ho hudobný
skladateľ Alexander Vasiljevič Alexandrov. Bol známy zbieraním vojenskej a
národnej hudby, ktorú upravoval. Je známy aj skomponovaním sovietskej hymny -
Sojuz nerušimyj.
Súbor začínal s 12 ľuďmi, kde boli 8 speváci a dvaja akordeonisti a tanečníci. Začínali vystupovať v Moskve, ale rýchlo si získali priazeň divákov a rozrastali sa. Ich prvá cesta do zahraničia smerovala do Paríža v roku 1937 a priviezli si z nej cenu Grand Prix zo svetovej výstavy. Najznámejšou piesňou je Svätá vojna ( Svjaščennaja vojna ), ktorú po sebe zanechal zakladateľ zboru Alexandrov. Túto pieseň prvý krát uviedli počas vyprevádzania vojakov do boja v roku 1941, čo dáva piesni mimoriadny význam. Počas II. svetovej vojny sa zbor rozdelil na menšie časti a slúžili na upevnenie bojového ducha vojakov na fronte. Sú známe rôzne historky, ktoré dokonca opisujú ich vystúpenie v zákopoch počas bojov.
-vjml-