Biskup Vojtaššák - svätý muž či arizátor v sutane?

  V posledných rokoch vidieť zo strany katolíckej cirkvi snahu o rehabilitáciu predstaviteľov klérofašistického slovenského štátu. Je to celkom pochopiteľné však sa jedná o obdobie kedy bola katolícka cirkev fakticky u moci a viacerí jej predstavitelia zároveň aj zastávali vysoké štátne funkcie. Katolícka cirkev bola na vrchole svojej moci. Vysoký cirkevní hodnostári neurobili nič aby zabránili zločinom vtedajšieho režimu, skôr naopak boli v mnohých prípadoch aj ich aktívnymi vykonávateľmi či im aspoň napomáhali. Inak to nebolo ani v prípade biskupa Vojtaššáka ktorého sochy a pamätné tabule v mnohých mestách obchádzame skoro denne. To že sa jedná o „obeť“ komunistického režimu je dnes možné počuť skoro všade a najmä v kostoloch. Zamysleli sa však ľudia ktorí sa mu musia klaňať pri bohoslužbách nad jeho minulosťou? Pozrime sa na nášho „svätca“ biskupa Vojtaššáka trochu z tej temnejšej stránky. Čo urobili slovenskí biskupi vrátane Vojtaššáka pre záchranu slovenských židov? V období keď bola katolícka cirkev prakticky u moci nebolo možné o tom čo sa s nimi dialo nevedieť. A hlavne nie ak ich slovenskí židia prosili o záchranu.

  Na ukážku uvediem jeden takýto list adresovaný priamo biskupovi Vojtaššákovi: „Vaša excelencia, vieme už že deportácia židovského obyvateľstva zo Slovenska znamená najbrutálnejšiu smrť. Vieme že zo Slovenska bolo už odtransportovaných vyše 60 000 nevinných duší- medzi nimi i niekoľko hodín staré dvojčatá, 80-90 roční starcovia a stareny a že títo tvorovia stvorení na obraz boží, boli hnaní na istú smrť. Dovoľujeme si predniesť svoje zúfalé volanie o pomoc, prosiac, aby Vaša Excelencia zabránila tomu aby nevinní ľudia len pre rozdielny pôvod boli i naďalej vydávaní neľudskej, nekresťanskej a najbrutálnejšej smrti. Týmto osud desaťtísicov kladieme do rúk Vašej Excelencie!“ O dva dni neskôr sa tento list ocitol na stole Šaňa Macha. Pán biskup vložil „osud desaťtísicov“ do jeho rúk a ešte ho k tomu požiadal aby vyšetril autora listu. A tak šiel jeho autor do Osvienčimu s dvoma písmenami ktoré znamenali istú smrť: r. u. – rückkehr unverwünscht - návrat nežiadúci. Vlastne aj bez tých dvoch písmeniek by sa nebol vrátil rovnako ako sa nevrátilo 60 000 židov deportovaných zo Slovenska.

  Rovnako jeho postoj k židom charakterizuje jeho výrok: „V Spišskom Podhradí je žid Lövit. Tam nijaký hospodársky ohľad nie je potrebný. Je to najväčší maďarský boľševik, komunista od dávnych čias. Ľudia sa rozhorčujú, že vraj tu všetkých židov pobrali, len vraj táto pliaga je tu“. Pánovi biskupovi sa v tom čase tento postoj vyplatil, aj on získal svoj podiel z arizovaného židovského majetku ktorý venoval na ľudácke hnutie. Nik v hlinkovej strane za týmito peniazmi necítil plynový zápach osvienčimských pecí. Vo funkcii v najvyššej štátnej rade sa zúčastnil hlasovania o nasadení Slovákov na východnom fronte i deportáciách židov. V prvých dňoch putovali do koncentračných táborov len muži, preto cirkevní hodnostári usúdili že aj židia majú právo na rodinný život a tak putovali do koncentračných táborov a do plynu s nimi aj ich ženy a deti vrátane tých najmenších. Po vojne stihol Vojtaššáka a iných cirkevných hodnostárov toho obdobia spravodlivý trest. Niet sa čomu čudovať pretože pán biskup ani po vojne neprišiel k rozumu, ešte v roku 1947 vyhlasoval že Slovenské Národné Povstanie bolo len pučom luteránov a boľševikov a že obnovenú ČSR vôbec neuznáva, čo bol postoj aj iných slovenských biskupov. Toľko k jednému zo „svätcov“ čo v poslednom desaťročí vyprodukovala katolícka cirkev. Kto bude nasledovať ďalej? Niekto z ministrov či nebodaj samotný „pán prezident“ Jozef Tiso?

-bubo-

Autor je členom SVK

foto : Ján Vojtaššák, Hitler s Tisom, Hlinkova garda