Čo ak to všetko bolo inak?

  Po prečítaní Mirovho posledného článku „november 89- kontrarevolúcia alebo nová šanca (uverejnenom na oficiálnej internetovej stránke SZM - www.szm.jaso.sk) ?“ sa mi nedalo neozvať. Podľa môjho názoru je celý článok ladený príliš negatívne a vytvára dojem že by sme sa mali donekonečna za niečo ospravedlňovať alebo hanbiť. Ale prečo? Však socializmus nemal iba samé záporné stránky ale dokázal veci ktoré nedokázal nik v celej histórii ľudstva. Možno sa budem opakovať ale boli to predovšetkým: bezplatné školstvo a zdravotníctvo, odstránenie nezamestnanosti, bezdomovectva a hladu, nízke ceny bývania, energií a cestovného, dostupná kultúra a šport pre všetkých. Naše hnutie je jedným z mála ktoré sa rozhodli zmeniť svet. Napr. také kresťanstvo na to malo viac ako 2000 rokov a aj tak to nedokázalo. Tak aké zázraky my čakáme za 40 rokov u nás a za 70 rokov v ZSSR v dvojpolárnom, rozdelenom svete? Možno v tejto veci sa s Mirom zhodnem: začnime sa už konečne pozerať do budúcnosti! To sa však nerobí spôsobom že celú minulosť nášho hnutia zahádžeme špinou a hotovo. Je to prejavom vrcholnej neúcty k tým ktorí sa pokúšali budovať lepši svet pred nami. My sme svoju šancu ešte nedostali tak nikto nevie ako by sme si na ich miestach počínali my.

  Rozhodne v prvom rade treba vyvrátiť názor že deštrukcia socializmu sa začala nástupom J. V Stalina k moci. A to z jednoduchého dôvodu - v čase smrti V. I. Lenina sa ešte len kládli počiatky budovania socializmu, ZSSR vtedy ešte bol zaostalou agrárnou krajinou ktorá bola navyše ešte poškodená občianskou vojnou. Takže ak niekto tvrdí že Stalin začal s rúcaním socializmu tak z tohto jasne vychádza že asi príliš čo rúcať nemal lebo nebolo vtedy ešte čo.

  Naopak práve v tomto období v období kedy práve Stalin zastával najvyššiu funkciu sa rozbehol rozsiahly projekt industrializácie krajiny kde mnohé projekty sú spojené s jeho menom. Práve až industrializácia a kolektivizácia vytvorili možnosti prechodu ku socializmu.

  Práve toto obdobie bolo obdobím kedy milióny ľudí našli prácu, kedy milióny ľudí dostali svoj prvý poriadny byt, kedy sa konečne podarilo budovať poriadnu sieť škôl a zdravotníckych zariadení ktoré svoje služby poskytovali samozrejme bezplatne. Treba si uvedomiť že Rusko malo inú „štartovaciu čiaru“ ako vyspelé priemyselné krajiny a preto sa najprv bolo treba popasovať so storočiami zaostalosti vo všetkých oblastiach, a navyše treba brať do úvahy aj fakt že prvý socialistický štát by sa nemohol spoliehať na pôžičky od kapitalistov ktorí by ich samozrejme neposkytli, takže počas celého tohto obdobia sa musel spoliehať len na vlastné zdroje.  

  Je potrebné povedať že aj napriek niektorým chybám či omylom bol socializmus v 20. storočí najspravodlivejším a najhumánnejším zriadením aké dovtedy ľudstvo spoznalo.

  A teraz trochu podrobnejšie k tomu Stalinovi aby vyvrátil niektoré nepravdy a nepresnosti. Nič totiž nieje čiernobiele a jednoduché tak ako sa na prvý pohľad zdá.

  Bežný počet Stalinových obetí ktorý môžeme nájsť v učebniciach či nám ho bežne prezentujú médiá je údajne až 20 000 000. Skutočný počet však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani desatina z neho, a rovnako si treba uvedomiť že okrem politických väzňov sa jedná väčšinou o právoplatne odsúdených kriminálnikov.

  Ďalej treba objasniť pozadie súdnych procesov z niektorými vtedajšími predstaviteľmi strany.

  Tu sa na to tiež nemôžme dívať jednostranne a vyhlásiť ich vo všetkých prípadoch za nevinné obete. Jedným z predmetov procesu bolo totiž aj sprisahanie za účelom vraždy Kirova ktorý v tom čase patril medzi najschopnejších sovietskych politikov. A to je zločin ktorý sa nedá ospravedlniť. A myslím si že k Trockému a jeho skupine sa príliš vyjadrovať netreba, vydávať ho za nevinnú obeť by bolo podľa mňa naozaj scestné.

  Posuniem sa ďalej k príprave krajiny na vojnu. Veľký rozruch aj v našom hnutí spôsobilo podpísanie paktu o neútočení. Aj tu však treba odmietnuť zjednodušené čiernobiele videnie že „zlý Stalin“ sa spojil s nacistami. Rozhodne on ani nikto z vedenia krajiny nemal nič podobné v úmysle. Vo vojne je totiž každý čas získaný na prípravu obrany užitočný a tak sa naozaj aj dialo. Potvrdzuje to aj jeden z najväčších hrdinov veľkej vlasteneckej vojny, maršal Žukov ktorý napísal: „výroba rástla každoročne v priemere o 13%, vo vojenskom priemysle o 39%. Množstvo strojárenských i iných veľkých závodov bolo prebudovaných na závody vyrábajúce vojenskú techniku. Rozvíjala sa i výstavba špeciálnych, veľkých vojenských závodov.“

  „Obecne povedané, podmienky vytvorené behom dvoch päťročníc a zvlášť potom behom troch predvojnových rokov – ohromné výkony priemyslu- sa stali pevnou základňou k zaisteniu obrany krajiny“

  Rovnako netreba zabudnúť ani na skutočnosť že tým sa vylúčila možnosť napadnutia ZSSR zo strany imperialistických mocností, tie totiž pôvodne rátali s Nemeckom ako o svojím spojencom v ťažení proti ZSSR.

  Ďalej treba uviesť na pravú mieru aj tvrdenie že sa ignorovala možnosť napadnutia ZSSR zo strany Nemecka už v roku 1941 a že sa proti odrazeniu tohto útoku nič nespravilo. Pred samým začiatkom vojny sa do pohraničných oblastí pod prísnym utajením začali pred začiatkom vojny presúvať ďalšie vojská, z vnútrozemia sa do pohraničia presunulo 5 armád. Z moskovského vojenského okruhu odišla operačná skupina ktorá vytvorila základ velenia južného frontu. Ľudový komisariát vojenského loďstva posilnil vo svojich loďstvách prieskum a ich ochranu a presunul časť baltského loďstva na bezpečnejšie miesta. A bezprostredne pred začiatkom vojny boli baltické, severné a čiernomorské loďstvá uvedené do stavu zvýšenej pohotovosti.

  Nechám ešte raz prehovoriť maršala Žukova:

  „Hlavné nebezpečenstvo nebolo v tom že Nemci tak neočakávane prekročili hranice, ale v tom že sa ukázala neočakávaná sila nemeckej armády...“

  Takže aj tvrdenie že krajina bola absolútne nepripravená na obranu je mylné.

  Teraz sa vyjadrím k tzv. „sovietskemu modelu socializmu“. Tu to tiež nieje také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá, neexistuje jeden a ten istý „sovietsky model socializmu“. Ono totiž každá zmena vo vedení krajiny znamenala celkovú zmenu jej smerovania a to ako v oblasti politickej tak aj ekonomickej. A rovnako si nemyslím že sa socializmus v podobe v akej existoval neosvedčil. Doba sa možno pohla ďalej, ale zodpovedal vtedajším podmienkam a možnostiam. Príčinu jeho pádu vidím neskôr ako rok 1924, to som spomenul už v úvode, podľa mňa k deštrukcii socializmu najviac dopomohli Chruščovove ekonomické experimenty, Brežnevove vojenské dobrodružstvá, katastrofu zavŕšila zrada Gorbačova a navyše posledné dve desaťročia existencie socializmu v ZSSR boli sprevádzané nebývalou vlnou korupcie, kriminality a rozkrádania štátneho majetku.

  A teraz sa vrátim na domácu pôdu. Vyslovene odmietam názory odsudzujúce celé obdobie socializmu u nás v Československu, jedná sa o vec príliš citlivú na to aby sme to uzavreli tým že sa jedná len o akýsi omyl ktorý bol od začiatku odsúdený k zániku. Aké by to bolo ľuďom ktorí pomáhali po vojne dvíhať vlasť z trosiek, ktorí v 50-tych rokoch pomáhali položiť základy ťažkého priemyslu aj na úkor vlastného času a zdravia povedať že to čomu obetovali najkrajšie roky svojho života bolo niečo už v samom počiatku odsúdené na neúspech? Nieje to to isté ako keby tvrdiť že 40 rokov ich úsilia bolo zbytočných? Nie, nebolo. Čísla ukazujúce rast priemyselnej výroby, počet postavených bytov, poľnohospodárske výnosy hovoria jasnou rečou a rovnako o tom vypovedá aj to že ČSSR svojou životnou úrovňou obsadzovala popredné miesta vo svete a výrobky „made in czechoslovakia“ boli úspešné a žiadané v celom svete.

  Nejdem tu zbytočne filozofovať o tom aký je odkaz novembra 89, dostatočne sa o ňom presvedčím keď vidím ako kedysi prosperujúcu továreň ktorá dávala prácu celému regiónu rozpaľujú na železný šrot, či pohľad na bezdomovcov pri obchodnom dome.

  Nesúhlasím ani s tvrdením že sa jedná o akési oprávnené sadnutie na trestnú lavicu. Moc sa tým zľahčuje tragédia aká tu za posledných 18 rokov nastala. A čo tých takmer pol milióna nezamestnaných, 15 000 nezamestnaných či to množstvo ľudí žijú zo dňa na deň a majú problém uživiť svoje rodiny??? Aj títo sedia s nami na tej trestnej lavici? Socializmus znamenal lepší život pre väčšinu ľudí a preto si žiadnu trestnú lavicu nezaslúži. Toto sadnutie na ňu zničilo až príliš mnoho ľuďom život na to aby sme to takto zľahčovali. Spomeňme si na týchto ľudí namiesto nariekania nad chybami minulosti.

  Teraz nás potrebujú viac ako kedykoľvek predtým!

  Vážme si toho čo naše hnutie v minulosti dokázalo ale nech naše myšlienky smerujú do budúcnosti, do budúcnosti v ktorej možno dokážeme ešte viac.

  Lepší svet je možný!!

-bubo-

autor je stálym dopisovateľom Avantgardy, 18 r.