Slovenská republika rád
O veľkej októbrovej revolúcii či o výstavbe socializmu v niekdajšom Sovietskom zväze vieme všetci. Málokto však vie, že približne v rovnakom čase ako boli začiatky budovania socializmu v Sovietskom zväze sa o uskutočnenie ideí socializmu pokúsil aj slovenský proletariát.
Slovenská republika rád je dnes jednou z najviac obchádzaných, ale aj napriek svojmu krátkemu trvaniu jednou z významných kapitol slovenských dejín. Slovenská republika rád bola vyhlásená 16. júna 1919 na ľudovom zhromaždení v Prešove, v čase keď sa v dôsledku nátlaku mocností dohody medzinárodné postavenie Maďarskej republiky rád prudko zhoršovalo. Proklamáciou "K proletárom celého sveta" sa proletariát východného Slovenska prihlásil k svetovej proletárskej revolúcii. Taktiež sa v nej hovorilo, že „novozrodená Slovenská republika rád vidí prirodzených spojencov vo svojich slávnych sestrách - v Ruskej a Maďarskej republike rád a dáva sa pod ochranu medzinárodného proletariátu, pod ochranu čoraz výraznejšie sa prejavujúcej robotníckej internacionály“. Ďalej sa v deklarácii hovorilo, že „slovenský proletariát splní svoje historické poslanie neochvejne a nekompromisne, aby tak nadviazal na prácu predkov a vlastným príkladom povzbudil nasledovníkov, aby sa tak stal hodným mena proletára“. V tomto významnom historickom dokumente sa slovenská robotnícka trieda jednoznačne hlási ku Komunistickej internacionále.
20. júna sa v Košiciach vytvorila slovenská Revolučná vládna rada. Jej predsedom a ľudovým komisárom zahraničných vecí sa stal Antonín Janoušek, pôvodom z Nymburka a členmi devätnásť ľudových komisárov slovenskej, českej a maďarskej národnosti. Zo svojho prvého zasadnutia poslala pozdrav vodcovi svetového proletariátu V. I. Leninovi. Opatrenia uskutočnené Slovenskou republikou rád mali hlboko revolučný charakter a prejavili sa v nich skúsenosti sovietskeho štátu ako aj maďarskej proletárskej republiky. Vláda rád vyhlásila zospoločenštenie všetkých priemyselných podnikov. Ktoré mali 20 a viac zamestnancov. Do vlastníctva Slovenskej republiky rád prechádzal každý veľkostatok a les s rozlohou nad 50 ha. Proletárska moc oslobodila roľníkov od platenia daní, zospoločenštila veľké nájomné domy, zaviedla osemhodinový pracovný čas, zrovnoprávnila ženy s mužmi, vyhlásila bezplatnú zdravotnú starostlivosť, povinnú školskú dochádzku do 14 rokov, zakázala prácu detí a fyzické tresty učňom, začala odstraňovať obrovskú negramotnosť obyvateľstva. Pre svoju sociálnu politiku si získavala diktatúra proletariátu na Slovensku masy ľudu, vyvolávala v nich nezabudnuteľné dojmy. Za mnohé z týchto opatrení proletariát márne bojoval neskôr po celý čas existencie predmníchovskej buržoáznej republiky. Slovenská republika rád bola súčasťou mohutného revolučného hnutia, inšpirovaného výzvou Veľkého októbra. Jeho cieľom bolo nastolenie vlády rád robotníkov a roľníkov v Európe. Jej možnosti udržať sa aspoň na časti územia Slovenska však záviseli od rozsahu a výsledkov revolučného procesu v strednej Európe, a to predovšetkým od Maďarskej republiky rád i od toho, či proletariát uskutoční socialistickú revolúciu aj na ostatnom území Československa a v susedných štátoch. K takémuto vývoju však nedošlo a Dohoda ako najvyšší reprezentant svetového kapitalizmu donútila maďarskú červenú armádu sa stiahnuť. S jej odchodom zanikla aj Slovenská republika rád. Počas trvania republiky rád na území Slovenska, česká a slovenská buržoázia s výdatnou pomocou pravicového vedenia československej sociálnej demokracie apelovala aj na ľudové masy, aby bránili buržoáznodemokratický československý štát. Krutý teror nastolený po páde proletárskej moci na území Slovenska otvoril oči mnohým českým a slovenským proletárom ktorí predtým podliehali reformistickým ilúziám. Slovenská republika rád prvýkrát uskutočnila princípy proletárskej moci na Slovensku a socializmu na území Slovenska. Hoci trvala krátko, svojimi politickými, sociálno-ekonomickými a kultúrnymi revolučnými premenami silne zapôsobila na pracujúce masy na južnom a východnom Slovensku. Bola súčasťou revolučného diania v strednej Európe a hoci bola v lete 1919 porazená dokazuje, že bezvýhradná oddanosť revolúcii nie je márna ani vtedy keď sa uskutočnenie ideálov socializmu oddiali o celé desaťročia. Ukazuje nám že lepší svet je vždy možný a má cenu to nevzdávať.
Vyhlásenie Slovenskej republiky
rád
(pôvodné znenie)
Ku proletarom caleho sveta!
Viťazna svetová revolúcia,
ktorú ňe môže prekazac v napredovaní s novimi velkimi višledkami bohaciala
svojich zdarí. Na slovenskej zemi, ktorá už ošlebodzena je od jarma
imperialistov: neška se otvori samostatná Slovenska Radová Republika.
Perši skutok bul od jarma českich imperialistov višlebodzeneho
proletariata, že od imperialistov vikričeniale s skutočnosci zohavenvo
samourčujuce pravo sebe zhotoval.
S tim pohnutom slovenské robotnici, vojaci a sediaci dalej budovali totu
revolučnú frontu, ktorej cestu ruská a uhorská Radová Republika rovnili, a
plaču, vihrali pre velku ideu svetovej Radovej Republiki.
Slovenska Radová Republika, ktorá še teraz narodzila, jak prirodzenich
spojení patril viťaznich prjaceli, ruskú a uhorskú Radovú Republiku a
medzinárodného proletariata.
Slovenska Radová Republika stáva še pod ochranu vše lepše a lepše
vistaveneho jednotného a solidárneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav
slovenskej Radovej Republiki ešci českim utlačenim proletarom patri Slovenska
Radová Republika stoji tješ na fundamentu najobširnejšej proletárskej
demokracii, ale doraz ustaví zbroj diktaturi, ktorá ňe šanuje totich, ktoré
proti totej čistej, verejnej a ňefalošnej demokracie dačo piano robja, ktoré
samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbúri každú našilnost kapitalistov
a imperialistov, vipustoši každú možnost vikoristovanie a chista mocnú svetovú
revolúciu mocného pracujúceho ľudi.
Mocno a bez pojednané pracuje slovenskí proletariať svoju historickú
povolanú a bi verne prenasledoval robote prechod, že bi svojim prikladom
povzbudzoval nasledujúci, že bi na proletárske meno hodne buli.
Nech žije svetová revolúcia!
Nech žije komunisticki internacionál!
Článok z dostupných knižných informácií pripravil -bubo-
autor je členom Spoločnosti vedeckého komunizmu