JEDNOTNÝ NÁZOR
Na
VI. Hémisférickom stretnutí v Havane, keď sa debatovalo o výrobe bio pohonných
látok zo stále drahších potravinových plodín, väčšina prítomných bola rozhorčená
a bola proti. Boli však medzi nimi aj uznávaní odborníci, ktorých táto myšlienka
presvedčila a vyslovili svoj názor, že sú presvedčení, že naša Zem má kapacitu
na dostatok biomasy aj na potraviny aj na bio energie. Keď sa ale otvorila diskuia o dohodách o voľnom obchode s USA (TLC), desiatky delegátov vystúpili so svojimi príspevkami, odsudzujúcimi tak bilaterálne ako multilaterálne diohody s imperiálnou veľmocou.
Majúc na zreteli obmedzený priestor, tak ako v predchádzajúcich reflexiách, urobím syntézu z vystúpení, samozrejme pri vernom zachovaní obsahu.
Alberto Arroyo (Mexiko, mexická sieť akcií proti voľnému obchodu).
Chcem vás oboznámiť s novými plánmi impéria a zároveň vyzvať celý kontinent k ostražitosti pred niečim novým čo tu vzniká ako stratégia novej ofenzívnej fázy USA. NAFTA (dohoda o voľnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom) a TLC (bilaterálna dohoda jednotlivých štátov s USA), boli len prvými krokmi toho, čo chcú Spojené štáty dosiahnuť na tomto svetadieli.
Tento nový pokus akoby vôbec nebral do úvahy porážku, ktorú utrpela ALCA (multilaterálna dohoda o voľnom obchode). Keďže si uvedomujú, že ani prostredníctvom plánu „B“ nedokážu zapojiť do organizácie všetky štáty, snažia sa rokovať aspoň na bilaterálnej úrovni (TLC).
Zatiaľ sa im podarilo podpísať dohodu so Strednou Amerikou - aj keď Kostarika ju neratifikovala.
Čo sa ale týka andskej zóny, tam nedokázali ani posadiť všetkých za rokovací stôl. Zúčastnili sa len dva štáty, a ani s nimi sa rokovania neukončili.
Čo je nové na ASPAN (Aliancia pre bezpečnosť a prosperitu Severnej Ameriky)? Sú to 3 základné veci:
Za prvé: Posilniť vojenské a bezpečnostné štruktúry, aby mohli zastaviť odpor národov, ktorý im brzdí plány.
Nejedná sa len o umiestnenie vojenských základní v nebezpečných zónach s veľkými prírodnými strategickými zdrojmi, ale o spoluprácu a spoločné plány na posilnenie bezpečnosti, namierené proti sociálnym hnutiam – akoby sa jednalo o zločincov.
Druhý prvok sa mi tiež javí ako nóvum, keďže veľkými aktérmi neoliberálnej schémy boli vždy nadnárodné spoločnosti. Vlády – konkrétne vláda USA- boli ich hovorcami, viedli rokovania , aj keď záujmy, ktoré zastupovali, boli záujmami veľkých korporácií. Veľkí aktéri, schovaní za TLC a za organizáciu ALCA.
Novotou ASPANu je to, že títo aktéri vyšli na svetlo, prešli do prvej línie, vymenili si úlohy: komerčné skupiny rokujú priamo medzi sebou – za prítomnosti vlád – ktoré potom výsledky dohôd aplikujú do svojej politiky zmenou pravidiel, zákonov, atď. Už im nestačí, že zprivatizovali verejný majetok, teraz privatizujú aj politiku ako takú. Až doteraz podnikatelia nikdy neurčovali priamo hospodársku politiku.
ASPAN teraz začína svoje fungovanie „stretnutiami Severnej Ameriky“, stretnutiami troch štátov podľa priemyselných odvetví. Hovoria im „ kapitáni priemyslu“. Tí sa dohodnú na strategickom pláne rozvoja daného odvetvia v regióne Severnej Ameriky. Konkrétne to znamená, že Ford sa znásobí alebo rozdelí na 3: Ford v USA, sesterská spoločnosť Forda v Kanade a mexický Ford sa dohodnú na stratégii odvetvia v regióne, túto predložia vládam, aby s ňou počítali v svojejej hospodárskej politike.
Treťou novotou je – a tu si môžeme spomenúť na to čo povedal Engels: “ keď s mechanizmami formálnej demokracie je národ pripravený prevziať moc, vtedy sa zmenia podmienky tak, ako keď sa v teplomeri zmení hodnota z nuly na sto stupňov; voda alebo zamrzne, alebo vrie. A keď už hovoríme o buržoáznych demokraciách, práve tie rýchlo menia pravidlá.
Dohody o voľnom obchode musia prejsť kongresmi, a preto je stále ťažšie, aby boli ratifikované; včítane Kongresu USA.
Teraz argumentujú tým, že sa nejedná o medzinárodné dohody, takže nie je potrebné, aby ich schválil kongres. Keďže sa jedná o zasahovanie do právneho rámca našich štátov, snažia sa predkladať svoje záujmy po kúskoch.; raz modifikujú jednu časťzákona, neskoršie ďaľšiu; zavádzajú do platnosti nové vládne dekréty, direktívy, atď., nikdy komplentný balík.
Dohody o voľnom obchode, aj napriek tomu, že sa o nich rokovalo za našimi chrbtami, skôr alebo neskôr sa dostanú do kongresov, a až vtedy sa dozvieme o čo sa jedná - aj keď opäť to nebude informácia o celom balíku, ale len o jeho častiach.
Skončím jednou anekdotou, aby sme si uvedomili, o akú bezpečnosť sa jedná; aby sme videli, až do akého bodu majú vypracovanú integráciu bezpečnostných síl.
Pred časom išli turisti na dovolenku z kanadského Toronta do Mexika, do Puerto Vallarta. Keď bolo lietadlo pred štartom, pri dôkladnejšej kontrole cestujúcich zistili, že niekto na palube patrí do Bushovho zoznamu teroristov.
Hneď ako lietadlo vošlo do vzdušného priestoru USA - čo bolo za pár minút, už ich sprevádzali dve stíhačky F -16. Prinútili lietadlo zmeniť smer, a pristáť na vojenskom letisku v Mexiku. Dotyčného pána zadržali a rodinu vrátili do Kanady. Viete si predstaviť, ako sa cítilo 200 cestujúcich na palube keď zistili, že sú eskoltovaní dvomi stíhačkami? Neskoršie sa zistilo, že pán nemá nič spoločné s hľadaným teroristom, tak sa mu ospravedlnili, zaželali mu príjemnú dovolenku a že nech si pošle pre rodinu.
Jorge Coronado (Kostarika, Sociálna kontinentálna aliancia)
Boj proti voľnému obchodu v regióne má viacero aspektov. Jedno z najpokorujúcejších návrhov infraštruktúry našej bio – rôznorodosti, je plán Puebla-Panama; stratégia, ktorá nie je len na zmocnenie sa našich zdrojov, ale aj súčasťou vojenskej stratégie impéria, zasahujúcej štáty od Mexika cez Strednú Ameriku až do Kolumbie.
V boji proti vodným elektrárňam, ktoré surovo vytláčajú roľníkov a pôvodných obyvateľov zo svojho územia, došlo k stretom dokonca aj s vojskom.
Zaoberáme sa aj bojom proti baníctvu, keďže viacero baní sprivatizovali nadnárodné spoločnosti kanadské, európske a severoamerické.
Postavili sme sa tiež proti privatizácii verejných služieb: energií, vody, telekomunikácií; do aliancie patrí aj boj roľníkov za zachovanie pôvodných semien , za zachovanie živých organizmov a proti strate zvrchovanosti pri rozhodovaní o geneticky upravovaných organizmoch.
Bojovali sme proti sezónnej zamestnanosti v poľnohospodárstve a proti likvidovaniu maľoroľníckej výroby.
Takisto bojujeme proti téme inelektuálneho vlastníctva , ktoré nám nedovolí používať generiká, ktoré sú najčastejšími liekmi, hradenými zdravotnými poisťovniami v regióne.
Ústredným bodom našej aliancie je boj proti TLC a zvlášť, proti Dohode o voľnom obchode s USA, ktoré podpísali - s nožom na krku -Guatemala, Honduras, San Salvador a Nikaragua.
V prípade honduraského parlamentu, poslanci odišli z parlamentu, a to aj napriek porušeniu inštitucionálnych pravidiel.
Vo vnútri ľudového hnutia sme priznali, že to nie je prehra; prehrali sme len jeden boj, ktorý nás ale kvalitatívne posunul vyšie v organizácii, zjednotení a skúsenostiach v boji proti voľnému obchodu.
Sociálne ľudové hnutie a národ Kostariky, ktoré až do dnešných dní nedovolili podpísať TLC s naším štátom, sa spojili s rôznymi akademickými a politickými sektormi, vďaka čomu sa zabránilo, aby kostarická vláda podpísala dohodu TLC, takže sa o nej rozhodne v referende.
Teraz sa pripravujeme na kampaň proti postupu neoliberalizmu v Kostarike. Ak to dosiahneme, bude to pre nás ďaľším symbolickým víťazstvom v boji proti organizácii ALCA.
Dnes sa spoliehame na solidaritu ľudového hnutia , spoločenských a ľudových organizácií, ktoré žiadame, aby prišli do Kostariky ako medzinárodní pozorovatelia, pretože pravica pripravuje podvod, ktorým chce zachrániť stratený boj; takto medzinárodní pozorovatelia budú hodnotným príspevkom do nášho boja.
Dnes, po roku fungovaniu ALCA, v štátoch, ktoré ju podpísali, nedošlo k žiadnemu zvýšeniu zamestnanosti, ani k prílevu investícií, ani ku lepšej obchodnej bilancii.
Dnes sme sa vyslovili za agrárnu reformu v regióne, za potravinársku zvrchovanosť a bezpečnosťpotravín, ktorá má byť hlavnou osou pre naše – väčšinou - poľnohospodárske štáty.
V súčasnosti sú to nielen Spojené štáty, ale aj niektoré európske, čo sa chcú zmocniť tohoto regiónu, bohatého na bio plodiny a prírodné zdroje. Preto je veľmi dôležité, postaviť sa rozhodne proti voľnému obchodu a jeho rôznym prejavom; kiežby toto stretnutie nám pomohlo nájsť účinné prostriedky a spoločné postupy, ktoré sa v tomto boji a na tejto pologuli spoja do jednej ľudovej sily.
Nepoľavme v našom úsilí organizovať a bojovať, až kým nedosiahneme nový svet.
Jaime Estay (Chile, koordinátor Siete štúdií svetového hospodárstva REDEM, profesor na mexickej univerzite v meste Puebla)
Táto kríza vznikla v dôsledku zjavného neplnenia sľubov, ktoré nám dali spolu s celým radom reforiem, ktoré sa začali zavádzať v Latinskej Amerike od 80. rokov.
Pod zástavou voľného obchodu nám nahovorili, že naše ekonomiky porastú, že sa budú vyrovnávať nerovnosti v našom regióne, vzdialenosti medzi ekonomikami našich štátov, že svet bude napredovať, a že urobíme veľké pokroky v rozvoji. Dokonca sa hovorilo, že niektoré z našich štátov dosiahnu úroveň vyspelých štátov.
Čo sa týka novej integrácie alebo otvoreného regionalizmu, s ktorým sa začalo pred 15. rokmi, toto bolo kvalifikované ako latinskoamerická integrácia v službách otvorenia sa; integrácia, nie ako doteraz – ochranárska – ale nová, prostredníctvom ktorej by sme získali lepšie podmienky na integráciu sa do globálnej ekonomiky.
Tento vzťah otvorenia sa a integrácie, táto idea, že najvyšším cieľom integrácie má byť otvorenie sa našich štátov - to sa splnilo; žiaľ, celá naša integrácia poslúžila iba otvoreniu sa.
Niektorí funkcionári hovorili o „pragmatickej etape integrácie“. Ako heslo slúžilo: „Napredujme ako môžeme!“ Ak chceme viac obchodovať, sústreďme sa viac na obchod, ak chceme urobiť malé dohody medzi viacerými štátmi, či už bilaterálne alebo medzi tromi- štyrmi krajinami, urobme to; krok po kroku dospejeme k tomu, čo budeme môcť nazvať latinskoamerickou integráciou.
Bilancia je jasne negatívna. Myslím si, že už na to prišli na viacerých úrovniach, že to, čo sme nazývali latinskoamerickou inetgráciou, nie je integráciou, ale obchodom, a nie je latinskoamerickou, ale spleťou rôznych dohôd medzi rôznymi štátmi, ktoré ani náhodou mu nedali latinskoamerický charakter. Apertúra, do služieb ktorej sme mali prispieť našou integráciou, a ktorá nám mala zabezpečiť hospodársky rast a ostatné pozitíva, nepriniesla žiadne z očakávaných výsledkov.
Čo by sme mali zdôrazniť je to, že sme asistovali veľkému zhoršeniu jednej formy integrácie, ktorá mala jasne vydefinované prečo, ako a pre koho sa integruje.
V konečnom dôsledku, integrácia, o ktorej tu hovorím, je založená na neoliberalizme, ktoré pohorelo v úsilí o dosiahnutie tak vlastných, ako objektívnych cieľov, na ktoré máme všetci právo; právo na skutočný proces integrácie.
Nová latinskoamerická integrácia sa silne opierala o politiky a projekty, ktoré prišli z Washingtonu, ale ktoré pohltili samé seba. Len samotné podpísanie Dohôd o voľnom obchode predstavuje určitú krízu nielen pre andskú komunitu, ale aj pre spoločný stredoamerický trh. Aktuálna kríza latinskoamerickej integrácie je úzko spojená so severoamerickým hemisférickým projektom, a to nie cestou ALCA, ktorú sa podarilo zastaviť, ale uzavretím rôznych dôhôd o voľnom obchode.
V súčasnej panoráme latinskoamerickej integrácie vystupujú do popredia rôzne alternatívy. Vo viacerých aspektoch sa program ALBA (Alternatíva pre Ameriku, navrhnutá prezidentom Chávezom) opiera o podstane iné princípy ako má dnešná integrácia, prežívajúca krízu.
Je tu veľa termínov, ktoré treba definovať a limitov, ktoré treba odstrániť: koncepty ako „voľný obchod“, „rozvoj národa“, voľný trh“, potravinová bezpečnosť a zvrchovanosť, atď.
Čo ale môžem potvrdiť je skutočnosť, že v latinskoamerickej časti našej hemisféry asistujeme rastúcemu odporu proti neoliberalizmu.
Toto sú názory troch osobností, ktoré v syntéze hovoria za ostatných delegátov, ktorí sa zúčastnili debaty o dohodách o voľnom obchode. Sú to veľmi pevné názory na skutočnosť, získané z trpkej skúsenosti; veľmi obohatili moje idey.
Odporúčam čitateľom, aby venovali pozornosť zložitosti ľudskej činnosti. Je to jediná forma, ako sa dá vidieť ďalej.
Priestor bol vyčerpaný; dnes by som už nemal pridať ani jedno slovo.