O parlamentarizme
Dnes sa stalo módou hlásiť sa k marxizmu, ako píše Lenin v predslove diela Štát a revolúcia :
„...vykliešťujú obsah revolučného učenia, otupujú jeho revolučné ostrie a vulgarizujú ho. V takomto "spracovaní" marxizmu je buržoázia s oportunistami v robotníckom hnutí dnes zajedno. Zabúdajú, stierajú a prekrúcajú revolučnú stránku učenia, jeho revolučnú dušu. Vyzdvihujú do popredia a velebia to, čo je prijateľné alebo čo sa zdá prijateľným pre buržoáziu. Všetci sociálšovinisti sú teraz - bez žartu - "marxistami".“
Slová Lenina sú obzvlášť aktuálne. Vedenie KSS sa pasuje za jedinú komunistickú stranu a pri tom popiera tie najzákladnejšie myšlienky marxizmu. Komunistov, ktorí sa neboja prihlásiť k diktatúre proletariátu, socialistickej revolúcii, či triednemu boju označujú za nostalgikov, ľudí čo nepochopili dobu, radikálov a podobne...
Ako proti takýmto lžiam bojovať? Ako odhaliť a poraziť revizionistov ukrytých pod zástavou marxizmu? Jediná cesta je v opätovnom návrate k marxizmu – leninizmu, v očistení sa nášho hnutia od všetkých nánosov oportunizmu a revizionizmu.
Vedenie KSS je posadnuté parlamentarizmom, teda veškerú svoju snahu orientuje na účasť v Národnej rade. Na túto tému som si vyhľadal literatúru, z ktorej Vám krátko zacitujem : „.... Všetky tieto fakty ukazujú neudržateľnosť tvrdení buržoáznych ideológov, že vraj vznikom demokratickej republiky štát stráca triednu povahu a stáva sa predstaviteľom celej spoločnosti. Na podobných pozíciách stoja aj pravicoví socialisti, reformisti. Svojho času napríklad Berstein a Kautsky síce s výhradami uznávali triednu povahu štátu, ale len vo vzťahu k minulosti, predkapitalistickej spoločnosti. Podľa nich buržoázna parlamentná republika už neslúži len istej triede, ale dáva možnosť robotníckej triede a všetkým pracujúcim zvíťaziť vo volebnom boji a postaviť štátny aparát do svojich služieb. Úlohou robotníckej triedy preto nie je vraj v tom, aby rozbila buržoázny štátny aparát, ale aby ho opanovala a postavila do svojich služieb. Celé zriadenie buržoázneho parlamentarizmu - systém volieb, rozdelenia moci, systém mnohých strán - považujú pravicový socialisti a reformisti za „čistú“ demokraciu.
V skutočnosti však demokratický volebný poriadok sám nemení triednu podstatu buržoázneho štátu, nerobí z neho nástroj moci pre väčšinu. Ak výrobné sily sú v rukách kapitalistov, ak kapitalisti si udržujú svoju ekonomickú a politickú moc, tak všetky zákony aj tie, ktoré boli prijaté pod tlakom pracujúcich, môžu byť obrátené proti pracujúcim. Nech by boli tieto zákony akékoľvek, vládnuca menšina zabezpečuje svoju ochranu svojich záujmov prostredníctvom aparátu výkonnej moci, ktorý je fakticky nezávislý od parlamentu voleného obyvateľstvom. Aparát výkonnej moci pozostáva z úradníkov, ktorí nie sú zodpovední voličom, tvoria privilegovanú kastu, všetkými podmienkami svojho života spojenú z buržoáziou. Tento úradnícky a vojenský aparát riadi štátne záležitosti.
Nie je vylúčené, že v podmienkach revolučného vzostupu môže vo voľbách zvíťaziť aj pokroková, alebo dokonca marxistická strana, opierajúca sa o demokratické sily v spoločnosti. To však, po prvé, nesvedčí natoľko o „zásluhách“ buržoáznej demokracie, ako skôr o sile revolučného rozmachu v krajine, a po druhé, bez takého rozmachu a mobilizácie más ani víťazstvo lavicových síl v parlamente nič nezmení. Bez podpory zdola sa taký parlament dostane do konfliktu s monopolmi, vojenskými kruhmi, ako aj s reakčným aparátom štátnej správy a stihne ho neúspech. ...“
Zo základov Marxisticko-Leninskej filozofie
Čitateľ Avantgardy - Ján Chalupský