Hovoríme o otroctve ako o jave minulom. Je tomu ozaj tak? Vymizlo otroctvo na
našej Zemi naozaj? Na to by nám mohli odpovedať tí, ktorí sú aj v dnešnej dobe v
otroctve. Ich životy závisia od pánov otrokárov, ktorí takto prichádzajú k
vysokým ziskom, ktoré pramenia z úplného ukradnutia ceny práce, kedy otroci
nemali nárok na mzdu za svoju prácu. Je to úplné vykorisťovanie človeka
človekom, kedy otrokár dáva minimálnu čiastku zisku na obživu, teda reprodukciu
pracovnej sily.V minulosti, kedy bola aj doba nazývaná otrokárskou, sa z časti ľudí stávali otroci, ktorých život patril ich pánovi. Ten ich mohol beztrestne zabiť, lebo otrok bol tovar, za ktorý otrokár zaplatil. Zdrojom otrokov boli vojenské výboje, kde zajímali bojovníci otrokov, ktorých na trhoch predávali. Niektorí sa hodili na domáce práce, iní na ťažšie práce.
Otroci sa búrili a bojovali za prijateľnejší život, za svoju slobodu. V časoch slávneho Spartakovho povstania bolo ešte asi vyše 30 povstaní otrokov. No boli však živelné a preto ich otrokári potlačili armádou. Tiež treba spomenúť príčiny potlačenia Spartakovho povstania. Otroci v domácnosti, ktorí vychovávali otrokárove deti, vzdelávali, mali určité privilégia oproti ťažko pracujúcim otrokom. Teda nie všetci chceli prísť o život v povstaní. Veď ich život sa dal zniesť. Títo otroci sa nepripojili k povstaniu. A tak ak sa sprvoti zdalo, že to bude mimoriadne veľká sila, stroskotala na nejednotnosti otrokov. Otrokári manipulovali so strachom o život a pomáhalo im v tom aj náboženstvo, ktoré tvrdilo, že kto sa narodil ako otrok, bude otrokom, a kto ako pán bude pánom. Že to je osud, proti ktorému sa človek nemôže postaviť, ale len prijať s pokorou. Lenže všetci sa nerodili ako otroci, hlavne vojnoví zajatci prichádzali o slobodu a v tých driemala túžba po slobode. Tí tvorili jadro okolo Startakusa. A hoci sa k povstaniu pripojili tisícky otrokov, systém fungoval ďalej. Ak by sa spojili v tej dobe všetci otroci a hospodárstvo by sa zrútilo, zrútila by sa aj celá otrokárska ríša.
S jej hospodárstvom, postavenom na práci otrokov. V dnešnej dobe (kedy bolo
otroctvo aj legislatívne zrušené a sú dokonca zaručené práva človeka) sa
otrokárstvo udržalo, lebo stále existuje vykorisťovanie, prisvojovanie si práce
robotníka pánmi... ktorí sa nenazývajú otrokármi, ale iba kapitalistami. No nech
sa volajú ako chcú, stále sú to tí, ktorí neopustili systém otrokárstva, len ho
trochu „poľudštili". Ale v krajinách Južnej Ameriky a dokonca i vo „vyspelej"
USA existuje otroctvo. V krajinách, kde sa dostal k moci diktátor, tam sa
podporuje najvyššia forma vykorisťovania - otrokárstvo. Diktátorstvo v slabšej
forme však existuje i v tzv. "demokracii", kde sa rozhoduje o živote človeka
tak, že ho vyhodia z práce. Nemôže predávať svoju prácu a nedostane teda aj
odmenu za ňu a tak si nemá za čo kúpiť potraviny, stráca strechu nad hlavou.V celom svete vládne oligarchia finančníctva, no vo vyššej, forme, v ktorej sa špekuláciou, podobnou otrokárskym praktikám o zadlžení, kedy sa otroci nevykúpia z otroctva do konca života, im darí celé štáty zadĺžiť a tie nedokážu splatiť ani úroky z úrokov. Takto bankári sveta držia v otroctve celú planétu. Na tento problém poukazoval aj Fidel Castro, na konferencii štátov Južnej Ameriky. Aj nám po pravicovom prevrate tvrdili, že máme slabé hospodárstvo, že aby sme si požičali na modernizáciu výroby... Naši novodobí páni vtedy dostali hospodárstvo bez zaťaženia zahraničnými pôžičkami. Dokonca ešte vyše desať rokov dostávali splátky z iných štátov. Dnes sme už zadĺžení v prepočte na občana vyše dvetisíc dolárov. Neustále však splácame pôžičky, ktoré nie sme schopní splácať a tak splácame a splácame a sme otroci Medzinárodného menového fondu /MMF/ a tiež Svetovej banky /SB/. No nikto si to neuvedomuje. Neuvedomujú si, že tieto putá sme dostali hneď potom, ako sme zakotvili Deklaráciu ľudských práv a slobôd do Ústavy Slovenskej republiky.
A my, novodobí otroci tomu dokonca veríme, že sme slobodní, že máme svoje práva. Však sme naivní?
Ak by sme prestali platiť dlžoby, dostali by sme sa do nezávideniahodnej medzinárodnej situácie, dokonca by na nás vyhlásili hospodárske embargo. Páni špekulanti a zlodeji to veľmi dobre vedia. No a nakoniec to všetko splatia tí, čo majú veľmi hlboko do vrecák.
A že nemáme vzbury otrokov? Ale máme, lenže tým hovoria teroristi, keď si so zbraňou v ruke bránia svoju nezávislosť. Alebo keď demokraticky si ľudia zvolia vládu, ktorá je viac pre občanov ako pre pánov bankárov, tak ich nazývajú „ríšami zla“. Dobre je vtedy, keď sa ľudia bez slova nechávajú okrádať MMF a SB...