Prvé nepokoje v Rostocku
predzvestujú obrovský odpor voči zasadaniu G8-čky
Nemecké mesto Rostock,
vzdialené len niekoľko kilometrov od miesta zasadania G8, ktoré sa uskutoční už
tento týždeň, má za sebou búrlivé protesty.
V sobotu 2. júna sa
uskutočnil protest odporcov zasadania G8. Protestujúci boli tvorení obrovským
počtom organizácií, od komunistických, anarchistických, antiglobalistických a
pod. Protest sa odohrával v prístave Rostocku a informácie o počte
protestujúcich sa rôznia. Je to už tradíciou, že policajné informácie
podhodnocujú počty protestujúcich. Polícia udáva 30 a organizátori až 80 tisíc
účastníkov. Demonštrácia mala z počiatku nenásilný charakter. Prvé násilnosti sa
udiali až po tom, čo sa policajné jednotky nezmyselne presunuli ku
protestujúcim. Keď sa dostali moc blízko, začali lietať vzduchom dlažobné kocky
a iné predmety. Začali sa strety polície so zamaskovanými odporcami G8. Pri
prístave následne niektorí protestujúci zapálili niekoľko áut. Na výzvu
organizátorov, ktorí vyzvali políciu, aby neprovokovali protestujúcich a
vzdialili sa od prístavu, nakoľko ide o pokojný protest, sa polícia pomaly
stiahla. Následne preniklo niekoľko protestujúcich do starého mesta, kde
pokračovali strety s políciou.
Zasadanie najmocnejších
sveta sa ešte ani nezačalo, no následky prvých stretov sú alarmujúce. Informácie
z médií udávajú približne 400-450 zranených policajtov z čoho 30 je
hospitalizovaných s vážnymi zraneniami. Protestujúcich bolo zranených okolo 60.
Na protestujúcich brutálne
zasiahli oddieli ťažkoodencov, ktorí použili slzný plyn a vodné delá. Zásah
polície bol označený mnohými protestujúcimi za mimoriadne brutálny. Polícia si
chce pravdepodobne od začiatku získať výhodu a ukázať, že proti protestantom
tvrdo zasiahne. Zásah polície pri tom nebol potrebný. Protest bol vopred
oznámený a odohrával sa na vyhradenom priestore. Polícia mala zabezpečiť len to,
aby sa dav nevydal nekontrolovane smerom do mesta. Rostock je takmer vyľudnený a
odchody majú prevažne zadebnené výklady. Z niektorých ulíc zmizli automobily. Na
protestujúcich má počas summitu dohliadať až 17 tisíc príslušníkov polície s
najmodernejšou výbavou od vodných diel až po vrtuľníky.
"Iný svet je možný" - hlavné
heslo protestov.
Mobilizácia pokrokových síl
prebiehala niekoľko mesiacov. Účasť na protestoch avizovalo množstvo
organizácií. Protesty majú jednu výnimočnosť. Združujú ľudí z celej planéty,
ktorí sa postavia spoločne v boji proti zasadaniu predstaviteľov najmocnejších
krajín sveta. Rozdielnosť pri tom je aj medzi nimi samotnými. Protestujúcich
tvoria ľudia od ľavicových aktivistov, cez komunistov, socialistov, trockistov,
pacifistov až po anarchistov. Masové protesty sú doplnené radou politických
seminárov, či kultúrnych predstavení. Ulice ožívajú divadlom, ktoré zväčša
kritizuje spoločnosť, či je obohatené rôznymi kresbami, ktoré za sebou
zanechávajú účastníci. Na protestoch sa rovnako vyskytuje množstvo taktík pri
protestoch. Niektoré skupiny odmietajú násilné strety s políciou, iné ich
považujú za jedinú cestu ako spravodlivo bojovať voči predstaviteľom
imperialistických mocností. Násilnosti pri protestoch považujú za minimum,
oproti násiliu ktoré pácha imperializmus v Afrike, Latinskej Amerike, či vo
vojnou zmietanej Ázii.
Čo je G8?
G8 je pre pracujúcu triedu
nepriateľskou skupinou. Je to skupina najmocnejších krajín sveta, ktoré si za
pomoci G8 vynucujú osobitné postavenie na úkor ostatných krajín. Je to presný
opak myšlienky OSN. Zatiaľ čo v OSN môžu mať zastúpenie všetky krajiny bez
ohľadu na ich ekonomické zázemie a rozhodujú kolektívne, "G8čka" existuje na
základe snahy rozhodovať o ekonomicky slabších. G8 nie je volenou štruktúrou.
Ani občania členských krajín nemajú možnosť rozhodovať o obsahu rokovaní. Preto
stojí na mieste otázka, ak si občania krajín "G8čky" nevolia zástupcov a
nerozhodujú o obsahu rokovaní, koho záujmy potom lídri spomínaných krajín
zastupujú? Z akého titulu sa schádzajú?
V sobotu 2. júna sa
uskutočnil protest odporcov zasadania G8. Protestujúci boli tvorení obrovským
počtom organizácií, od komunistických, anarchistických, antiglobalistických a
pod. Protest sa odohrával v prístave Rostocku a informácie o počte
protestujúcich sa rôznia. Je to už tradíciou, že policajné informácie
podhodnocujú počty protestujúcich. Polícia udáva 30 a organizátori až 80 tisíc
účastníkov. Demonštrácia mala z počiatku nenásilný charakter. Prvé násilnosti sa
udiali až po tom, čo sa policajné jednotky nezmyselne presunuli ku
protestujúcim. Keď sa dostali moc blízko, začali lietať vzduchom dlažobné kocky
a iné predmety. Začali sa strety polície so zamaskovanými odporcami G8. Pri
prístave následne niektorí protestujúci zapálili niekoľko áut. Na výzvu
organizátorov, ktorí vyzvali políciu, aby neprovokovali protestujúcich a
vzdialili sa od prístavu, nakoľko ide o pokojný protest, sa polícia pomaly
stiahla. Následne preniklo niekoľko protestujúcich do starého mesta, kde
pokračovali strety s políciou. 
Zasadanie najmocnejších
sveta sa ešte ani nezačalo, no následky prvých stretov sú alarmujúce. Informácie
z médií udávajú približne 400-450 zranených policajtov z čoho 30 je
hospitalizovaných s vážnymi zraneniami. Protestujúcich bolo zranených okolo 60.
Mobilizácia pokrokových síl
prebiehala niekoľko mesiacov. Účasť na protestoch avizovalo množstvo
organizácií. Protesty majú jednu výnimočnosť. Združujú ľudí z celej planéty,
ktorí sa postavia spoločne v boji proti zasadaniu predstaviteľov najmocnejších
krajín sveta. Rozdielnosť pri tom je aj medzi nimi samotnými. Protestujúcich
tvoria ľudia od ľavicových aktivistov, cez komunistov, socialistov, trockistov,
pacifistov až po anarchistov. Masové protesty sú doplnené radou politických
seminárov, či kultúrnych predstavení. Ulice ožívajú divadlom, ktoré zväčša
kritizuje spoločnosť, či je obohatené rôznymi kresbami, ktoré za sebou
zanechávajú účastníci. Na protestoch sa rovnako vyskytuje množstvo taktík pri
protestoch. Niektoré skupiny odmietajú násilné strety s políciou, iné ich
považujú za jedinú cestu ako spravodlivo bojovať voči predstaviteľom
imperialistických mocností. Násilnosti pri protestoch považujú za minimum,
oproti násiliu ktoré pácha imperializmus v Afrike, Latinskej Amerike, či vo
vojnou zmietanej Ázii.