SPARTAKUS číslo 32 /vybrané články/ - Občasník pre dedinskú a mestskú chudobu a nezamestnaných
K zmene v Zákonníku práce
Odbory nastolili pre
socialistov otázku tripartity. V minulosti páni podnikatelia jednoducho sa
prestali s odbormi baviť a odišli z jednania. Dnes vyhrali vo voľbách sociálni
demokrati a tí by mali tieto veci vyriešiť. No pri televíznych diskusiách sa
môžeme presvedčiť, že predstavitelia HZDS-ĽS, ako aj strany Smer sa zhodujú v
tom, že znížiť prezčasové hodiny by bolo škodlivé. V zdravotníctve by vraj
museli prijať vyše tisíc pracovníkov. Vraj - kde ich zobrať? Ak ma pamäť
neklame, tak ľudí v zdravotníctve prepúšťali v minulosti zo zamestnania. Na
jednej strane nemáme pre ľudí prácu a na druhej páni chcú čo najviac vyťažiť z
pracujúcich. Tí pracujú niekedy denne aj štrnásť hodín. Je tu v tomto logika?
Nuž pre pánov je to výborná logika. Nemusia zamestnávať viac ľudí, lebo by
museli za nich do zdravotnej a sociálnej poisťovne odvádzať odvody. A to si
vedia prepočítať všetci. Uvidíme za čas, ako sa s tým vysporiada naša koaličná
vláda, ktorá sa zasadzuje o prosperitu. Len sa otvorene nehovorí - koho
prosperitu? Či pracujúcich, alebo novodobých slovenských kapitalistov.
Je tu aj iná vec. Páni kapitalisti sa snažia znižovať náklady a tak
dochádza k porušovaniu bezpečnosti pracujúcich. V poslednej dobe sa stalo
niekoľko havárií, pri ktorých zahynuli pracujúci. Vyšetrovanie sa zahráva do
autu. Na pripomienky pracujúcich sa nehľadí. A tu majú odborári pravdu. Držme im
palce a podporme ich snahu o zlepšenie pracovného prostredia.
Slovensko mierotvorcom?
Od 1. januára 2007 Slovensko predsedalo Bezpečnostnej Rade OSN 28 dní.
Považuje to za uznanie svojej zahraničnej mierovej politiky. No treba poukázať,
že už v parlamente sa nevedia páni poslanci dohovoriť na otázke suverenity
Kosova. Koalícia sa tiež nemôže dohodnúť a tvrdí, že Kosovo by mohlo byť
príkladom pre Maďarov, žijúcich na Slovensku ktorí by sa údajne chceli tiež
separovať od územia Slovenska. Opozícia, ktorú tvoria pravicové kresťansko -
demokratické strany, stále kritizuje vládnu politiku, ako aj cesty premiéra do
iných štátov a nie do USA, kam chodili pravičiari. Premiér Dzurinda tam išiel
dokonca aj o barlách, keď si predtým na lyžovačke zlomil nohu. Druhý mierotvorca
- minister Kukan sa dostal za vyjednávateľa Kofiho Annana, no treba vidieť to,
že OSN hasilo iba vojnový požiar, ktorý rozpútali hlavne USA za pomoci NATO, bez
rozhodnutia BR OSN. Požiar treba hasiť skôr. Nie keď je už neskoro a státisíce
emigrantov uteká z územia bojov.
Naša vtedajšia pravicová vláda povolila prelet cez naše územie
bombardérom, ktoré leteli bombardovať našich slovanských bratov a i slovenských
vysťahovalcov.
Vojna proti teroristom vrcholí
Po útoku na Twinks-centrum svetového obchodu vyhlásil prezident Bush
ťaženie proti teroristom. Veľa ľudí je presvedčených o tom, že ten útok bol iba
niečím podobným, ako poľské Gliwice pre Hitlera.
Len je škoda toľkých životov. No ale v biznise sa robia horšie veci. A
tak americkí supermani napadli Afganistan a tiež Irak. Saddáma Husajna, ktorý
vyvraždil podľa zoznamu od CIA komunistov s ich rodinnými príslušníkmi za odmenu
dali obesiť. Naháňajú príslušníkov Al kájdy, zatvárajú ich a mučia vo väzniciach
po celom svete. Podarilo sa rozhnevať sunitov so šítmi. To je ten správny postup
šírenia demokracie samopalom. No či práve toto potrebujú občania, pochybujem...
Pani Albrightová sa sťažovala v Pasove, že Američanov už nemajú vo svete radi.
Diví sa??? Za to, čo roky vyčíňajú ich zabijaci vo svete... Napokon sa musela aj
Európska únia ohradiť proti nepovolenému porušovaniu jej teritória. Tajne
pristávali lietadlá CIA, unášali sa osoby a na niektorých územiach štátov
budovali väznice, kde mučili bez akéhokoľvek obvinenia väzňov.
USA chce už z vojny vycúvať, čo už začínajú robiť spojenci v NATO, aj
Slovensko. Bush zatiahol do vojny veľa štátov pre vyfabrikovanú fámu o
teroristoch. Už aj samotní Američania sa stavajú proti tejto vojne. Nechcú znova
voliť za prezidenta Busha, lebo v Iraku a Afganistane nedokázal nastoliť
demokraciu. Naopak, chce tam ešte poslať dvadsaťtisíc vojakov. Bush sa mylne
domnieva aj s jeho spolupracovníkmi a priateľmi, že sa pred silou americkej
armády niekto pokorí. Najlepšie to bolo vidieť v Somálsku, kde chceli tak ako v
ostatnom svete rozširovať vplyv amerických záujmov. No tam dostali od povstalcov
na frak a americkí supermani boli radi, keď odtiaľ vyviazli so zdravou kožou.
Teraz sa začali starať do Sudánu, lebo tam je ropa. Tiež tam mali spriazneného
prezidenta, no a stačilo málo a ľahko vyrobili konflikt. Američanom sa vtedy
darí, keď dokážu kradnúť prírodné bohatstvá týchto štátov, lebo to je predsa na
obhajobu amerických záujmov vo svete.
Nie však všade sa im darí a moslimovia stále bojujú. Sú doma a Američani
sú iba okupanti. Preto sa tiež tešíme, keď ich niekto klepne po prstoch. Dnes sú
to iní, zajtra to môžeme byť my. Je nad slnko jasné, že moslimské krajiny,
bohaté na prírodné bohatstvá, prestávajú trpieť rabovanie. Tiež tí zlodeji zo
Západu sa veľmi starajú do politiky týchto štátov. Do vládnych inštitúcií
dosadzujú svojich protežantov. No prestáva sa im dariť takáto politika a používa
armádu. Vykonštruuje sa konflikt, označí sa národ za teroristov a nanucuje im
svoju „demokraciu“. Ak sa občania proti takýmto machrom postavia a všetkými
prostriedkami bojujú proti nim, označujú sa za teroristov. Teraz sa zameriavajú
na krajiny, kde sa ropa ťaží vo veľkom. Ropné spoločnosti sa snažia bohatnúť na
tom, čo nie je ich vlastníctvom a ak je, tak by sa malo vrátiť späť ľuďom týchto
krajín.
Páni podnikatelia sa divia, že ľudia kladú taký odpor a že im nepomáha
ani výborne vyzbrojená armáda. Nuž občania si vedia brániť svoju domovinu. Už
nehľadia na obete, len aby vyhnali nafúkaných amerických supermanov, ktorí sú
vycvičení vraždiť nevinné obete. Keď sa však dostanú do vojnovej bitky, ich
hrdosť a pýcha sú preč. Tlačia hlavy do piesku a majú plné gate. Američania sa
učili bojovať v Severnej Kórei, vo Vietname, či Afrike. Občania USA na svojom
území nepocítili vojnové útrapy a keď sa teroristi opovážili zaútočiť priamo na
pýchu USA -WTO, rozpútal sa po celom svete boj s teroristami. No tomuto boju
nebude konca, pokiaľ z tých krajín americkí agresori neodídu. To si budú musieť
uvedomiť.
Pánov treba odškodniť
Tejto zimy snežilo veľmi
málo a páni podnikatelia by radi dostali aj za počasie, za ktoré by mala tiež
asi vláda zodpovedať. Chceli, aby im vláda vyplatila škody za ušlý zisk. Aj
ostatní podnikatelia, ak sa im bude zle vodiť, budú chcieť náhradu od Vlády SR?
To máme im za nižšie zisky nahrádzať zo štátnej kasy? Kde je ich podnikateľský
duch? Veď podnikateľ berie riziko podnikania na seba, či nie?
To my, daňoví poplatníci, máme vyrovnávať znížený zisk? Kto odškodní nás,
keď prakticky polovicu zisku za socializmu nám berú páni podnikatelia? Keď vláda
nechce tancovať ako jej podnikatelia pískajú - je zle nedobre. No nech skučia...
Lebo tu záleží len na tom, pokiaľ si ktorá strana môže dovoliť. Ak im to prejde
pri vláde sociálnych demokratov, potom si môžeme urobiť úsudok o ich politike.
Lebo politika sociálnej demokracie je politika „modernej ľavicovej strany“,
ktorá hľadá strednú cestu dohováraním sa s podnikateľmi /reformizmus,
oportunizmus/. No strednej cesty niet...! Buď bude spoločnosť spoločnosťou s
triedou vykorisťovateľov, alebo spoločnosťou bez vykorisťovania. Ak by niekto
bol taký natvrdnutý a nevedel si vysvetliť pojem vykorisťovanie, vysvetlím podľa
Marxa. Ten poukázal na okrádanie časti hodnoty práce. Že tomu tak nie je? Ale
áno. Lebo páni kapitalisti vytvorili podmienky trhu práce, kde im nezáleží na
tom, že človek by mal svoju prácu predávať takmer o 50% vyššie, ako mu núkajú
páni podnikatelia. Tí sa snažia o využívanie práce v regiónoch, kde práce niet a
ľudia aby prežili, pracujú aj za nižšiu plácu, len aby prežili.
A tú vyše polovicu hodnoty si páni privlastňujú, teda vykorisťujú, alebo
zrozumiteľnejšie povedané, kradnú pracujúcim. Teda lepší pojem by pristal nie
vykorisťovanie, ale okrádanie. Využitie otrokárskeho postavenia privlastnením si
výrobných prostriedkov nedáva nikomu právo robiť si z ľudí otrokov, ktorých
„nenúti" pracovať za žobrácku mzdu.
SPARTAKUS číslo 32 /vybrané články/