VRAŽEDNÝ STROJ

  Nedeľa je vhodný deň na čítanie niečoho čo sa skôr podobá na sci-fi.

  Oznámili, že CIA sprístupnila stovky strán o nezákonnej činnosi tejto organizácie, obsahujúce, okrem iného, plány na odstránenie lídrov zahraničných vlád. Náhle sa zverejňovanie zastavilo na jeden deň, bez žiadneho rozumného vysvetlenia. Zdá sa, že niekto z Bieleho Domu si asi prezeral predmetné materiály.

  Prvý balík odtajnených dokumentov je známy ako „rodinné striebro“; má 702 strán, ktoré sa týkajú nezákonných aktivít organizácie v rokoch 1959 – 1973. Z tohoto balíka vyradili okolo 100 strán, ktoré dokumentovali rôzne aktivity, ktoré boli mimo zákona, komploty na zavraždenie niektorých lídrov, pokusy účinku drog na ľudské vnímanie a myslenie, špionáž proti jednotlivým civilným osobám a novinárom, a podobne.

  Spomínané dokumenty sa začali evidovať 14 rokov po vzniku CIA, keď jej riaditeľ James Schlessinger sa zhrozil z článkov Roberta Woodwarda, uverejnených vo Washington Poste, čo už som spomenul v reflexiách „Manifest kubánskemu národu“. Wodward v nich obžaloval agentúru ako hlavného aktéra v prípade Watergate, zastúpenej jej dvomi agentmi Howardom Huntom a Jamesom McCordom.

  V máji 1973 riaditeľ agentúry CIA prikázal, aby ho o každej pripravovanej alebo uskutočnenej akcii bezprostredne informovali. Po vymenovaní Schlessingera za šéfa Pentagonu, nastúpil na jeho miesto William Colby. Tento hovoril o predmetných dokumentoch ako o „ mŕtvolách schovaných v skrini“. Nové zverejnenia niektorých aktivít v tlači donútili Colbyho priznať, že existujú správy odoslané úradujúcemu prezidentovi Geraldovi Fordovi v r. 1975; The New York Times informoval, že CIA sa infiltrovala do protivojnových skupín. Zákon, vytvorený touto organizáciou, zakázal špionážnu činnosť vnútri USA.

  To bol „len vrchol ľadovca“ komentoval vtedaší šéf zahraničia Spojených štátoív, Henry Kissinger, a sám varoval, že „potečie krv“, ak vyjdu najavo aj ďaľšie akcie, ako napr.tá, že Robert Kennedy osobne kontroloval operáciu na zavraždenie Fidela Castra. Bolo to v čase, keď prezidentov brat bol generálnym prokurátorom USA. Bol zavraždený, keď ašpiroval na prezidenta vo volebnej kampani v roku 1968; keďže nastala situácia, že chýbal silný kandidát, stalo sa, že zvolili Nixona. Najdramatickejšie na prípade bolo, že najpravdepodobnejšie, aj druhý brat Johna Jack Kennedy, bol obeťou konšpirácie. Vyšetrovatelia a kriminalisti, po dôkladných bádaniach a balistických škúškach dospeli k záverom, že na prezidenta USA strieľali najmenej tri osoby. Oswald, ktorého použili len ako nástroj, nemohol sám vykonať atentát. Celá táto záležitosť vzbudila u mňa veľký záujem. Prepáčte mi, keď vám odbočím a poviem vám, ako som sa náhodou stal inštruktorom teleskopickej zbrane pre všetkých mojich spolubojovníkov, ktorí priplávali so mnou na lodi Granma. Učil som ich denne; cieľ sa stratí za každým výstrelom, aj keď sa zbraň nepohne, takže treba zamieriť vždy znova – aj keď je to len zlomok sekundy.

  Oswald chcel cestovať do ZSSR cez Kubu. Bol tam už aj predtým. Niekto ho poslal vybaviť si víza na naše veľvyslanectvo v Mexiku. Nik ho na veľvyslanectve ani nepoznal, ani mu nedal povolenie. Chceli nás zatiahnuť do konšpirácie. Neskoršie Jack Ruby, hrubý mafián, ktorý – ako vyhlásil – zastrelil Oswalda, pretože s bolesťou znášal smrť Kennedyho; zastrelil Oswalda na policajnej stanici plnej policajtov.

  Na medzinárodných podujatiach alebo priamo na Kube som sa viackrát stretol s Kennedyovcami, ktorí sa ku mne správali vždy veľmi úctivo. Jeho syn, ktorý, keď mu zavraždili otca bol ešte dieťaťom, prišiel na Kubu po 34 rokoch od jeho smrti. Stretol sa so mnou a ja som ho pozval na večeru.

  Aj tento mladý, vzdelaný a inteligentný Kennedy, zomrel tragicky pri pilotovaní lietadla nad ostrovom Martha´s Vineyrad. Nikdy som s Kennedyovcami nehovoril na túto tému. Naopak, vždy som bol presvedčený, že keby miesto Kennedyho bol prezidentom Nixon, po porážke na Pláži Girón by boli USA zaútočili na nás leteckými námornými silami, ktoré slúžili žoldnierom ako eskolta. Nixon opakovane vyhlasoval, že víťazstvo malo veľa otcov, ale že prehra bola sirotou. Som presvedčený, že Kennedy nebol nadšený ideou tejto žoldnierskej expedície, do ktorej ho vohnala vojenská fáma Eisenhowera a nezodpovednosť jeho ambiciózneho viceprezidenta.

  Pamätám sa, že v čase, keď zavraždili J. F. Kennedyho som bol mimo Havany a viedol som rozhovor s francúzskym novinárom Jeanom Danielom, ktorý mi dokonca priniesol odkaz od Kennedyho, ktorý mu povedal zhruba toto: „keďže sa stretneš s Castrom zaujímalo by ma, čo si v skutočnosti myslí o nebezpečnej situácii, ktorú teraz prežívame, keď sa nachádzame na pokraji nukleárnej vojny. Chcem, aby si ma navštívil hneď ako sa vrátiš“. „Kennedy je veľmi aktívny, je to taký politický stroj“, povedal Daniel. Ďalej však nepokračoval, pretože niekto vošiel do miestnosti so právou o atentáte. Pustili sme rádio, kde sme sa dozvedeli, že Kennedyho názory už boli zbytočné.

  Samozrejme, že som prežíval spomínané nebezpečenstvo. Kuba bola naslabším ohnivkom a tiež ako prvá, by bola zasiahnutá. Aj napriek tomu sme ale nesúhlasili s ústupkami, ktoré urobil ZSSR Spojeným štátom.

  Kennedy vyšiel z krízy s väčšou autoritou. Uznal, aké veľké obete na životoch a materiálne straty priniesol Sovietsky zväz v boji proti fašizmu. To najhoršie vo vzťahoch medzi USA a Kubou sa nestalo v apríli 1961; po porážke na Pláži Girón došlo ku Októbrovej kríze; neskôr ku hospodárskej blokáde, pirátskym útokom, množili sa aj plány na spáchanie atentátov. V skutočnosti ale plány na vykonanie vrážd začali za vlády Eisenhowera a Nixona.

  Po októbrovej kríze by sme neboli odmietli rozhovory s Kennedym, ani by sme neboli prestali byť revolucionármi a radikálmi v našom boji za socializmus. Kuba by nebola nikdy zrušila vzťahy so ZSSR, tak ako nás o to žiadali. Možnože, keby si severoamerickí vládny predstavitelia boli skutočne uvedomili dôsledky novej vojny s použitím zbraní hromadného ničenia, už dávnejšie by bolo došlo ku ukončeniu studenej vojny. Aspoň tak sme si to mysleli vtedy, keď sa ešte nehovorilo o prehrievaní planéty, o obrovskej spotrebe uhľovodíkov, o sofistikovaných zbraniach a pod. Mali by sme oveľa viac času na to, čo teraz musíme robiť urýchlene.

  Ford sa rozhodol vymenovať komisiu na kontrolu CIA. „Nechceme ju zničiť, ale zachovať“, povedal.

  V dôsledku výsledkov získaných komisiou, vedenou senátorom Frankom Churchom, vydal Ford smernicu, ktorá zakazovala účasť severoamerických funkcionárov na vraždení zahraničných lídrov.

  Odtajnené dokumenty svedčia tiež o plánoch na moje zavraždenie, do ktorých bola zapojená CIA – mafia.

  Takisto sú odtajnené podrobnosti o operácii Chaos, ktorá prebiehala od r. 1969 a trvala najmenej sedem rokov. Pre túto operáciu bola vytvorená eskadrona so špeciálnym poslaním, infiltrovať sa do skupín pacifistov a robiť prieskum internacionalistických aktivít radikálov a čiernych aktivistov“. Agentúra dala dokopy viac ako 300 000 mien jednotlivých severoamerických občanov a organizácií a zaarchivovala 7.200 osôb.

  Podľa The New York Timesu, prezident Johnson bol presvedčený, že severoamerické protivojnové hnutie bolo kontrolované a financované komunistickými vládami; čo mala overiť CIA.

  Dokumenty potvrdzujú, že CIA špehovala viacerých novinárov, ako Jacka Andersona, herečku Jane Fondovú, Johna Lennona, študentské organizácie Kolumbijskej univerzity, atď. Tiež urobila inšpekciu viacerých domácností a experimentovala na ľuďoch účinky určitých drog.

  V r. 1973, v Memorande Colbymu Walter Elderovi, výkonný asistent Johna McConyho, riaditeľa CIA, na začiatku sedemdesiatych rokov informoval, že boli odpočúvané a nahrávané rozhovory v kancelárii riaditeľa. „Každý spolupracovník počítal s tým, že jeho rozhovor so šéfom je odpočúvaný. Počas obdobia McConyho boli ploštice všade; v pracovni, jedálni, dokonca aj v jeho súkromnom byte na White Haven. Prepisy tajných nahrávok by mohli obsahovať množstvo „rodinného striebra“. Žiada ich aj Národná bezpečnosť USA.

  Z jedného memoranda je jasné, že existoval aj projekt OFTEN, ktorý zbieral informácie o nebezpečných drogách severoamerických firiem. Tento program bol ukončený v r. 1972. V inom memorande sa hovorí, že neúspešné výrobky, obsahujúcich komerčné drogy so škodlivými vedľajšími účinkami, posunuli výrobcovia organizácii CIA.

  V rámci programu MKULTRA, CIA použila LSD a iné psychoaktívne preparáty u ľudí bez ich vedomia. V druhom dokumente sa dozvieme, že chemik a psychiater Sydney Gottlieb bol ten muž, ktorý poskytol jed atentátnikom, keď sa pokúsili zavraždiť Patricia Lumumbu.

  Zamestnanci agentúry CIA, vyselektovaní pre operáciu MHCHAOS, namierenú proti opozícii vojny vo Vietname a iným severoamerickým politikom, vyjadrili svoju „veľkú nevoľu“ nad tým, že dostali príkaz na také akcie.

  V dokumentoch sme sa dozvedeli, na akej vysokej úrovni boli prijímané plány proti nášmu štátu.

  Veľké biele miesta v odtajnených informáciách svedčia o tom, že CIA nemôže ukázať všetky svoje „mŕtvoly schované v skrini“ a množstvá iných aktivít, vedených proti osobám v zahraničí, ktoré vypátrali investigatívni novinári v minulosti; preto tie biele miesta v dokumentoch.

  Howard Osborn, vtedajší riaditeľ bezpečnosti CIA okomentoval „rodinné striebro“ nazhromaždené v jeho oddelení. Hovorí o 8 prípadoch, včítane toho, ako získali gangstra Johnnyho Roselliho do plánu na atentát na Fidela Castra – ibaže 2 a pol strany tejto informácie – označenej č. 1 - je vygumovaných.

  „Tento „poklad“, č. 1 Kancelárie CIA musí byť veľmi dobrý, keď dvojka obsahuje plán „ zavraždenie Castra Rosellim“ – povedal Thomas Blanton, riaditeľ archívov Národnej bezpečnosti, ktorý požiadal o odtajnenie „rodinného striebra“ pred 15. rokmi, na základe slobodného prístupu ku informáciám.

  O odtajnení materiálov CIA vedia všetci. Je ale zaujímavé, že ku tomuto kroku sa rozhodla organizácia, ktorá bola v USA tou, čo najmenej zverejňovala svoje plány a skutky. Myslím si preto, že tento krok akejsi transparentnosti, ku ktorému sa rozhodli v momentoch najnižšej popularity a akceptácie severoamerickej vlády chce ukázať verejnosti, že takéto metódy patria dávnej dobe, a dnes sa už nepoužívajú. Súčasný riaditeľ CIA generál Hayden povedal: „Dokumenty dajú nahliadnuť do veľmi odlišných časov a do veľmi odlišnej organizácie“.

  Je zbytočné dodávať, že všetko čo tu popisujú, prevádzajú aj naďalej, ibaže brutálnejšou formou a na celom svete, včítane narastania počtu takýchto aktivít v samotných USA.

  The New York Times povedal, že samotní experti CIA priznali, že takéto zverejnenie je len snahou odpútať pozornosť od aktuálnych kontroverzných aktivít a škandálov CIA a severoamerickej administratívy, ktorá prežíva najhoršie nepopulárne časy.

  Odtajnenie môže byť tiež schválne nasmerované na toto predvolebné obdobie, aby ukázali svojim občanom, že takéto alebo horšie veci sa diali aj za vlády demokratov.

  Na stranách 11 až 15 Memoranda pre riaditeľa CIA čítame: „V auguste 1960 pán Richard Biseell prišiel ku plukovníkovi Sheffildovi Edwardsovi, aby zistil, či bezpečnostný úrad má k dispozícii agentov, ktorí by mohli pomôcť pri jednej dôvernej misii, ktorá si bude vyžadovať gangsterské počínanie. Terčom misie bol Fidel Castro“.

  „Pretože sa jednalo o veľmi tajnú misiu, projek poznal len veľmi úzky okruh ľudí. O pláne bol informovaný riaditeľ CIA, ktorý ho schválil. Informovali aj plukovníka J.C. Kinga, z divízie Západnej pologule, ibaže jeho dôstojníkom neboli poskytnuté podrobnosti predmetnej operácie nazvanej JMWAVE. Niektorí technici z Commo a TSD pripravovali prvotnú fázu projektu beztoho, aby vedeli aký je cieľ misie.

  Kontaktovali Roberta A. Maheua, poskytli mu všeobecnú informáciu a opýtali sa ho, či má možnosť skontaktovať sa s gangsterskými elementmi, pretože iba tak sa môže zaručiť úspech projektu.

  Maheau informoval, že sa viackrát skontaktoval s Johnnom Rosellim pri svojom pobytte v Las Vegas. Poznal ho len prostredníctvom tretej osoby, ktorá mu ale zaručila, že sa jedná o vysokú hierarchiu v syndikáte (mafii), ktorý kontoluje všetky stroje na výrobu ľadu vo Franje. Podľa Maheua Roselli určite mal konexie, ktoré by ho doviedli do herní na Kube.

  Požiadali Maheua, aby sa spojil s Rosellim, ktorý vedel, že Maheau má prístup ku osobám , ktoré kontrolujú domáce a zahraničné účty a povedal mu, že sa naň obrátili viaceré medzinárodné obchodné firmy, ktoré zaznamenali veľké finančné straty na Kube, v dôsledku Castrovej akcie, a že sú presvedčení, že jedine Castrova likvidácia vyrieši tento problém, za čo, ak bude plán úspešne zrealizovaný, zaplatia 150 tisíc dolárov. Mali dať Rosellimu jasne najavo, že vláda USA nemá s projektom nič spoločné.

  Toto predložili Rosellimu 14. septembra 1960 v newyorskom hoteli Hilton Plaza. Spočiatku sa nechcel do plánu zapojiť, ale na veľké naliehanie Maheua, privolil, že mu predstaví svojho priateľa Sama Golda, ktorý má kontakty na Kube. Roselli namieste povedal, že nechce žiadne paniaze a že verí, že ani Sam ich nebude žiadať.

  Okolo 25. septembra predstavili Mahuea Samovi, ktorý bol vtedy ubytovaný v hoteli Fontainebleu v Miami Beach. Až po niekoľkých týždňoch po stretnutí s Joe, o ktorom mu povedali že je kuriérom medzi Havanou a Miami, mu ukázali fotografie dvoch osôb, ktorých fotografie boli publikované v nedeľňajšom vydaní denníka Parade. Identifikovali ich pod menami Momo Salvatore Giancana a Santos Trafficante. Obaja boli na zozname desiatich ľudí, ktorých hľadala generálna prokuratúra. O prvom písali ako o náčelníkovi Cosy Nostry v Chicagu, nástupcovi Al Caponeho a o druhom, ako o šéfovi kubánskych operácii Cosy Nostry. Maheau, keď sa dozvedel túto správu, ihneď zavolal do úradu.

  Pri analýze plánu Sam vyhlásil, že nepoužije žiadne strelné zbrane, ale aby mu zohnali nejakú pilulu, ktorú by sa mohla primiešať Castrovi do jedla alebo nápoja; že by to bolo oveľa efektívnejšie. Povedal, že počíta s jedným kubánskym funkcionárom Juanom Ortom, ktorí dostal úplatok za hazardné hry a ktorý má prístup ku Castrovi; okrem toho je vo finančnej tiesni.

  Požiadali teda Oddelenie technických služieb o 6 spomínaných pilúl.

  Joe odovzdal pilule Ortovi, lenže ten, po niekoľkých týždňoch, zrejme vystrašený, požiadal, aby ho vyčlenili z tohoto projektu. Navrhol ďaľšieho kandidáta, ktorý urobil už viacero neúspešných pokusov“.

  Všetko, čo je napísané v úvodzovkách, sa nachádza v odtajnených materiáloch. Všimnite si, milí čitatelia, aké metódy používali už dávno USA na ovládnutie sveta.

  Pamätám sa, že v prvých rokoch revolúcie, v kanceláriách Agrárnej reformy, pracoval so mnou človek s priezviskom Orta; predtým pôsobil v politických protibatistovských silách. Zdal sa veľmi seriózny a korektný. Iného nepoznám. Prešli desaťročia, aby som sa teraz „vďaka“ záznamom CIA, opäť stretol s týmto menom. Neviem čo sa s ním stalo. Prosím ale o prepáčenie jeho rodinu, ak som ho nechtiac, uviedol do podozrenia. Či už právom alebo neprávom.

  Impérium vytvorilo skutočne vražedný stroj; nie je to len CIA a jej metódy. Bush zostrojil mocné a drahé hyperštruktúry bezpečnostných a tajných služieb a využíva vzdušné, námorné a pozemné sily ako nástroje, ktoré prinášajú vojnu, nespravodlivosť, hlad a smrť do hociktorej časti sveta, aby tam učili ľudí demokracii a slobode. Severoamerický národ si stále viac a viac uvedomuje túto realitu.

  Lincoln povedal: “Nedá sa celý čas klamať celý národ.“

Fidel Castro Ruz

Havana 30.júna 2007, 18:45 hod.