V y  h  l  á  s e  n  i e

Klubu komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života, prijatého na zasadaní

    Klub komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života sa konštituoval spontánne ako reakcia časti delegátov a funkcionárov KSS na priebeh a výsledky rokovania 5. zjazdu v roku 2004, na pomery v KSS, ktoré boli v hrubom rozpore s Programom KSS, stanovami a zásadami komunistickej morálky. To sa veľmi negatívne odrážalo na živote komunistov, základných organizácií a okresných výborov. Tí, ktorí volali po zmene foriem a metód práce, demokratizácii vnútrostraníckeho života, tí, ktorí upozorňovali, že sa v strane začína kríza akcieschopnosti zišli sa v Gelnici a v tzv. „Gelnickej výzve“ formulovali nosné problémy v činnosti strany. Analýza súčasného stavu v strane obsiahnutá v Gelnickej výzve vyústila do konkrétnych návrhov riešenia nahromadených problémov.

    ÚV KSS v čele s Jozefom Ševcom a Ladislavom Jačom namiesto dialógu s členmi Klubu..., namiesto spracovania východísk z nastupujúcej krízy – programovej, organizačnej i kádrovej začal „pohon“ na členov Klubu... Členovia Klubu za demokratizáciu vnútrostraníckeho života sa stali terčom ohovárania, kriminalizácie a boli obviňovaní z rozbíjačskej činnosti. Vedenie strany zámerne zamlčovalo podstatu ich kritických vyjadrení voči ÚV KSS i poslaneckému klubu a hovorilo, že KSS je „...jednotná, pevná, rozvíjajúca sa a to len pár neuspokojených jednotlivcov, stále tých istých kritikov, túžiacich po funkciách hovorí o kríze v strane.“ Skutočným cieľom takýchto vyjadrení bolo odviesť pozornosť členskej základne od jeho oportunistickej činnosti a netransparentného vynakladania finančných prostriedkov. Preto takmer na každom zasadaní ÚV KSS či KV KSS v Bratislave sa vznášala požiadavka ich vylúčenia z KSS.

    Výsledky parlamentných volieb v roku 2006 a všetko to, čo po voľbách nasledovalo potvrdilo opodstatnenosť existencie Klubu za demokratizáciu vnútrostraníckeho života i správnosť jeho záverov a požiadaviek. Po mimoriadnom zjazde KSS sa chvíľku zdalo, že Jozef Hrdlička, nový predseda KSS bude mať snahu urobiť nápravu a vyviesť stranu z krízy. Kroky, ktoré však v tomto smere podnikol, mali presne opačný účinok. Postupne sa ukazovala jeho falošnosť, politická nevzdelanosť a funkcionárska neskúsenosť a naivita. Stále viac bolo jasné, že za predsedu KSS sa dal zvoliť len z dôvodu zabezpečenia si pravidelného mesačného platu. Navyše si za najbližších spolupracovníkov vybral sociálneho demokrata Pavla Sušku, tvrdo presadzujúceho vstup KSS de SEL a likvidáciu komunistických symbolov a Jozefa Artima, ktorý až do posledných chvíľ pracoval v aparáte SDĽ a teda mal tiež svoj podiel na zlikvidovaní tejto strany. Jeho tvrdenie, že nebol členom SDĽ je nehorázne klamstvo za stranícke peniaze. Predseda strany J. Hrdlička začal navyše posilovať postavenie a právomoci krajských výborov, čím plnil želania svojho priateľa, karieristu Samuela Zubu, predsedu KV KSS v Banskej Bystrici. V strane prestal rozhodovať ústredný výbor, prestali platiť stanovy a platilo to, čo chceli a presadzovali predsedovia KV KSS. Tie sa postupne stali druhým centrom moci. Vnútrostranícka kríza sa ešte viac začala prehlbovať. Po mimoriadnom zjazde KSS dobrovoľne opustilo jej rady veľa poctivých členov a funkcionárov, dokonca i zakladajúcich ako napr. prof. Čelko, alebo najväčšia morálna autorita komunistov, spisovateľ Ján Lenčo.

    V septembri 2008 sa konal 6. zjazd KSS.J. Hrdlička a jeho najvernejší spojenec S. Zubo predviedli  grandiózny výkon v likvidácii aj tých posledných zvyškov vnútrostraníckej demokracie. Zjazd ako najvyšší orgán strany degradovali iba na obyčajný hlasovací mechanizmus. Aj ten spúšťali len vtedy, keď im to vyhovovalo. Delegáti nemali žiadne práva. Mali iba povinnosť zodvihnúť ruku za to, čo chceli S. Zubo s J. Hrdličkom. Na tomto zjazde prestala byť KSS definitívne stranou komunistickou. Dôkazom toho sú i prijaté dokumenty. Ukázalo sa, že premyslenou manipuláciou krajských konferencií KSS boli za delegátov na 6. zjazd zvolení väčšinou tí, ktorí boli ochotní podporovať J. Hrdličku. Preto na zjazde nebola ochota počúvať kritické pripomienky či iné návrhy. Za mnohých možno ako príklad uviesť nedôstojné reakcie predsedu KV KSS z Prešova J. Janočku, čí delegáta z Martina R. Grešku.

    Klub za demokratizáciu vnútrostraníckeho života je presvedčený o tom, že  väčšina členskej základne s takýmito postupmi nesúhlasí. Mnoho členov KSS hovorí o bezvýchodiskovosti z danej situácie  a prechádza do pasivity. Členovia Klubu... s pochopením prijali informáciu o ďalších členoch, i zakladajúcich, ktorí ukončili členstvo v KSS. Klub... dôrazne vyhlasuje, že KSS nikdy nerozbíjal a nerobí tak ani teraz, lebo už nie je čo rozbiť! Naopak. Robil všetko pre zachovanie KSS. Dnes je však situácia iná. Komunistická strana  už na Slovensku nie je. Mať totiž v názve „komunistická“ ešte neznamená byť komunistickou. Preto zanikli i dôvody existencie Klubu za demokratizáciu vnútrostraníckeho života. Preto dňom  15.11.2008 končí svoju činnosť. Vyzýva všetkých svojich členov a sympatizantov, ktorí nechcú byť ďalej členmi nekomunistickej KSS, aby sa zapojíili do práce Spoločnosti vedeckého komunizmu. V budúcom období sa budú členovia Klubu...usilovať o to, aby na Slovensku bola Strana komunistov Slovenska, strana principiálne marxisticko-leninská, revolučná a demokratická, v ktorej rozhodujúce slovo bude mať členská základňa a ktorá bude robiť politiku pre ľudí a nie politikárčiť. Klub za demokratizáciu vnútrostraníckeho života ďakuje všetkým svojim priaznivcom , všetkým, ktorí ho podporovali.

V Detve, 15. novembra 2008.

Účastníci zasadania