Stalo sa akosi automatickým, váľať neúspechy KSS na antikomunizmus. Samozrejme
nielen naň, ale i na neukojencov, neuspokojencov, Avantgardu, Fajnora, Hoptu...
O tých však dnes písať nechcem, skôr považujem za vhodné napísať pár myšlienok k
tomu antikomunizmu. Antikomunizmus bol spomínaný aj medzi dôvodmi neúspechu v parlamentných voľbách. Jedna ľudová múdrosť hovorí, že „hovoriť je striebro, ale mlčať zlato“. Práve na túto ľudovú múdrosť funkcionári veľmi zabúdajú. Teda nie samozrejme všetci aby ma zasa niekto neobviňoval, že chcem hádzať všetkých do jedného vreca. Mám na mysli tých, ktorí verejne prezentujú názor, že naše neúspechy sú spôsobené (niekedy dokonca zúrivým) antikomunizmom. Tí ktorí tieto myšlienky šíria si ani neuvedomujú, ako sami seba zhadzujú. Je smutné ak radový komunista vlastne nevie podstatu existencie antikomunizmu. Ale je priam zarážajúce ak to nevedia funkcionári. Antikomunizmus je totiž najčastejšie používanou zbraňou kapitalizmu najmä v bývalých socialistických štátoch. Antikomunizmus je bytostne spätý z kapitalizmom. Je síce možné, že keby kapitalizmus v boji s pokrokovou verejnosťou nepoužíval primitívny antikomunizmus, tak by používal určite niečo iné na udržanie svojho panstva. V súčasnosti však kapitalizmus inú účinnejšiu zbraň nemá a preto možno povedať, keby nebolo antikomunizmu nebude vlastne kapitalizmu. Celé výhovorky na antikomunizmus mi pripadajú tak ako keby bojovníci v SNP povedali nebudeme organizovať povstanie, nebudeme sa pokúšať vyhnať Nemcov z našej vlasti, pretože Nemci majú tanky. Alebo každý neúspech zvaliť na to že Nemci mali tanky... Ak si spomenieme na „historický“ zápas Dávida a Goliáša pochopíme, že aj zdanlivo mocný a silný súper je poraziteľný. Len treba použiť rozum a byť šikovnejší ako súper. My rozprávaním o antikomunizme len konštatujeme, že kapitalizmus takúto zbraň používa, ale to je všetko. Ani slovko o tom, ako takúto zbraň prekonať a ako naplniť hlavné poslanie komunistov, ktorým je odstránenie kapitalizmu a nastolenie socialistickej spoločnosti. Ak túto zbraň kapitalizmu zatiaľ prekonať nevieme tak je to len a len naša chyba.
Je v tomto smere potrebné, ba priam nutné, ponoriť sa do histórie a čerpať skúsenosti od našich predkov. Ale tiež návrat k dielam našich klasikov ako Marx, Engels, Lenin, Stalin a ďalší. Pretože je veľmi žalostné a o tom som sa mal možnosť presvedčiť osobne, že veľa členov je v KSS iba preto, lebo „vraj za komunistov bolo lepšie.“ Ale o tom, ako kapitalizmus funguje, aké formy a metódy používa na udržanie svojej moci vedia veľmi málo. Ak nepoznáme silné stránky nášho súpera, tak ťažko môžeme poznať jeho slabiny. A bez dokonalého poznania protivníka je naše víťazstvo iba iluzórnou predstavou a spoliehaním sa na istý historický automatizmus. A v konečnom dôsledku vlastne klamaním voliča...
Pokroková verejnosť očakáva razantnú komunistickú politiku z ktorej bude zrejmé čo komunisti chcú a akým spôsobom to mienia dosiahnuť. Vtedy nám opäť ľudia začnú veriť. Ale na výhovorky ťažko skúšaný, ponižovaný a zdieraný Slovák nie je zvedavý. Preto reči o tom ako nás: odpočúvajú, sledujú, nechcú pustiť do televízie a rozhlasu, nepíšu v novinách a nezabudneme spomenúť, ako očierňujú v médiách obdobie socializmu atď...
Toto by sme mali zo svojej argumentácie nadobro vypustiť. Spoločnosť naozaj nepotrebuje stranu, ktorú treba ľutovať a vlastne hovorí o svojej slabosti. Spoločnosť potrebuje stranu, ktorá sa dokáže hrdo postaviť do zápasu proti kapitalizmu, ktorá sa dokáže v zmysle Gottwaldovho hesla obrátiť „čelom k masám“.
Dokážeme z KSS vytvoriť takýto subjekt, alebo budeme naďalej fňukať ako nám všetci ubližujú?