Avantgarda č. 16 - Zákonnosť na križovatke

  Z masovokomunikačných prostriedkov sa mali občania možnosť dozvedieť, že v Českej republike s veľkou pompéznosťou so silnou médiálnou podporou začal na súde trestný proces s bývalou prokurátorkou Ľudmilou Brožovou, ktorú obžalovali z trestného činu vraždy Milady Horákovej.

Aby sme pochopili o čo vlastne v tomto ide, musíme sa vrátiť do minulosti. Milada Horáková jak za prvej republiky pred 2 svet. vojnou, tak aj po oslobodení bola poslankyňou Národného zhromaždenia ČSR. Už za prvej republiky v roku 1923 bol prijatý ?Zákon na ochranu republiky?, ktorý mal chrániť republiku pred jej rozvracačmi a hrozbou zo strany Nemecka, kde sa dostal k moci Hitler. Tento zákon však proklamované ciele neplnil a bol zneužitý hlavne proti komunistom, ktorí podľa neho boli aj súdení. Počas celého obdobia bývalej ČSR, od jej vzniku tu vládol právny dualizmus ? v Čechách platili staré Rakúske zákony a na Slovenskú Uhorské. Tento stav pretrvával aj po skončení 2. svetovej vojny a až po roku 1948 v rámci ?právnickej dvojročnice? začala sa rekodifikácia zákonodarstva. Po februárovom víťazstve 1948 Milana Horáková otvorene vystúpila proti vtedajšej vládnej moci robotníkov, usilovala o vniknutie anglických a amerických vojsk na územie vtedajšej ČSR a o násilné zvrhnutie vtedajšej zákonnej moci robotníckej triedy. Keďže rekodifikácia zákonodarstva nebola ešte ukončená, z tohto dôvodu bola stíhaná práve pre porušenie zákona o ochrane republiky. Ona ako poslankyňa veľmi dobre vedela o aký zákon ide a aké následky ponesie ak bude konať v rozpore s ním. Teda logicky musela zákonite počítať, že za tento čin podľa tohto zákona bude súdená a aj odsúdená.

Po prevrate v roku 1989 pravica v snahe očierniť predchádzajúce zriadenie začala využívať situácie, že značným odstupom času sa na tieto prípady zabudlo a mladá generácia o nich nič nevedela. Preto začala vyhlasovať, že súdne procesy po roku 1948 boli zinscenované a išlo o politické vraždy na objednávku vtedajšej politickej moci. Medzi najproklamovanejším príkladom politickej vraždy bol práve uvádzaný prípad poslankyne Milady Horákovej. Pravica najprv tvrdila v masmédiách, ju ŠTB zatkla, následne mučila a keďže bola v dôsledku mučenia v takom stave, že ju nemohli verejne postaviť pred súd, preto ju ranou do tyla zavraždili na neznámom mieste niekde v lese. O týždeň nato televízia uverejnila záznam zo súdneho pojednávania s ňou a keďže prvotné klamstvo pravice vyšlo najavo, preto začali tvrdiť, že išlo o zinscenovaný proces, pretože údajne bola nevinná. Lenže v tomto období, po jednostrannom vyhlásení studenej vojny západnými mocnosťami, ak by podobným spôsobom konal ktorýkoľvek občan týchto západných štátov, bol by u nich dopadol rovnako ako spomínaná Milada Horáková a nás.

V trestnom konaní pred súdom ju žalovala ako prokurátorka Ľudmila Brožová. Počas celého súdneho konania, z ktorého sa robilo priame rozhlasové vysielanie do celej republiky, Horáková sa hrdo hlásila k trestnej činnosti za ktorú bola stíhaná, čo aj zo záznamu jej prejavu na súdnom pojednávaní bolo jednoznačne. Z tohto dôvodu ju súd podľa tohto zákona odsúdil na trest smrti.

Takže, bývalá prokurátorka Brožová konala len na základe v tom čase platného zákona, čo bolo aj jej povinnosťou, pretože ako prokurátorka zastupovala v tomto prípade štát. Keďže na súde presvedčila porotu o vine Horákovej (čo vzhľadom na správanie sa Horákovej pred súdom nebol ani problém), súd ju odsúdil podľa tohto v tom čase právoplatného zákona. V dnešnej dobe zato túto bývalú prokurátorku Brožovú terajšia pravica postavila pred súd a žaluje ju pre trestný čin vraždy!!

V žiadnom prípade nemôže byť postavený pred súd žiadny prokurátor, ak na základe predložených dôkazov presvedčí súd o vine obžalovaného - tak ako opačne nemôže byť stíhaný obhajca, ktorý na základe ním predložených dôkazov presvedčí súd o nevine svojho obžalovaného klienta a tento je napokon oslobodený spod obžaloby aj keď v skutočnosti spáchal žalovaný trestný čin. To je jedna zo základných zásad zákonnosti v trestnom konaní!!

Naviac, nikto nesmie byť stíhaný zato, že konal na základe platného zákona. Ak takéto konanie niekto dodatočne prehlási za trestné ide o retroaktivitu, čo je neprípustné v trestnom práve.

V dejinách ľudstva iba v jednom prípade boli stíhaní a odsúdení na základe retroaktivity.

Išlo o Norimberský proces, kedy bol ustanovený medzinárodný súdny tribunál podľa Londýnskej dohody medzi víťaznými mocnosťami USA, ZSSR, Spojeným kráľovstvom a Francúzskom na prenasledovanie a potrestanie vojnových zločinov spáchaných počas druhej svetovej vojny.

V prípade Brožovej sa vytvára neprípustný a nezákonný precedens, pretože pred súd bola postavená bývalá prokurátorka zato, že konala podľa v tom čase platného zákona.

Pravica v dnešnej dobe obviňuje z nezákonnosti komunistov, lenže ani v 50-tích rokoch, kedy bolo ?najsilnejšie prenasledovanie? pravice, neboli postavení pred súd osoby, ktoré počas obdobia prvej ČSR stíhali komunistov, dokonca ani v prípadoch kedy strieľali počas demonštrácii do neozbrojených občanov!!!

Ak v tomto prípade dôjde o odsúdeniu spomínanej bývalej prokurátorky, tak ?zbohom so zákonnosťou v Čechách. Skôr by mali byť postavení pred súd pre zneužitie svojej právomoci všetky osoby, ktoré sa podieľali a podieľajú na tomto skutočne politickom procese!